Nepodarky posledného štvrťroka

 Slávnostne prisahám, že som sa prišiel posťažovať

Zdroj

Zdravím všetkých izolovaných doma!

Áno, ja viem. Skoro celý rok je nanič, čo sa týka vyťaženia medikov, nezamestnosti, skrachovaných podnikov a podobne. Ale tým sme denne kŕmení viac než dosť. Pozrime sa radšej na okolnosti bežného života a odľahčime si toto nepríjemné obdobie. Poďme sa pobaviť na mojich malých zlyhaniach.

Október

Začíname najväčším skratom mojej mysle. Predstavte si, že je koniec septembra a vy sa tešíte, kedy konečne – po tom, ako ste strávili čas od marca doma – vyrazíte do susedného štátu a opäť sa ubytujete na internáte. Škola bude síce online, ale vám to nevadí, lebo sa môžete stretnúť s kamarátmi, ktorých ste dlho nevideli. Môžete písať záverečnú prácu v pohodlí knižnice. Môžete si, v rámci možností, robiť čo len chcete a nikto vás nebude kontrolovať. A potom to prišlo.

S Benzénom sme sa dohodli, že ma rodičia vezmú na aute (netuším, prečo so mnou musela ísť celá rodina, asi sa chceli vyvetrať, alebo čo) po hranice s Českou republikou a tam nasadnem k nemu aj s vecami. Deň predtým sme s mamou a otcom vákuovo balili väčšinu môjho oblečenia, posteľnú bielizeň a ostatné veci, aby sa zmestili do dvoch kufrov a asi štyroch tašiek. Všetko v pohode. Zmestilo sa to aj do auta. A potom, niekde pri Trnave, sa otec za volantom, len tak mimochodom, spýta: ,,Notebook máš?“ Najskôr som si bol istý, že áno a potom som si uvedomil, že vlastne neviem a prikláňal som sa viac k možnosti, že nie. A bolo to tak. Notebook ostal doma zabalený a pripravený. V mojej izbe na stoličke.

Napriek tomu sme ale išli ďalej. Vybalil som sa vo svojej internátnej izbe, porozprával sa so spolubývajúcim, vrátil knihy do knižnice, nakúpil si potraviny a išiel von. Na druhý deň som mal svoju prvú prednášku semestra. Na mobile. Ešte v ten deň som si vybavil u spolužiačky vypracované témy na štátnice. Nasledujúce ráno som išiel domov.

Pôvodne som mal ostať doma do konca týždňa. Lenže prípady pribúdali a pribúdali, občania ČR museli opustiť internáty (vrátane spolubývajúceho) a tak som sa nejak zasekol doma. V Brne som bol krásne a necelé dva dni a moje veci sú stále v susednom štáte.

Koncom mesiaca svitla nádej, že pôjdem do Brna s tým, že tam reálne budem mať aj čo robiť. Hlásil som sa totiž na stáž. Dostal som sa do druhého kola a prešiel pohovorom, ktorý trval... štyri hodiny! A v čase obeda! Týranie! Bol to ale veľmi zaujímavý zážitok. Začalo to bežnými otázkami, sem-tam nejaké psychologické ťahy, praktické riešenia problémov v spoločnosti a nakoniec sloh o tom, kde urobila Karkulka v rozprávke chybu. Rozsudok, koho z nás nešťastníkov nakoniec vezmú, nám mali dať vedieť do týždňa. Dali. Presne o týždeň. O 21:13. Neprijali ma.

November

Ďalší celý mesiac doma. Halloweensky ples zrušený. Ani tekvicu som si nevyrezal a tak som to chcel už konečne tento rok skúsiť. Dušičky zrušené. Jediný deň v roku, kedy sa môžem hrať s ohňom a prechádzať sa po cintoríne bez toho, aby to vyzeralo divne, zrušený. Lebo lockdown. Aspoň som zapálil sviečku za mŕtvych príbuzných doma na svojom zaprášenom stole. Aj to sa počíta.

Navyše som si tento rok povedal, že sa skúsim celý mesiac neoholiť, keďže bol ten Movember. Podarilo sa. A nesúvisí to s tým, že som vlastne väčšinu času zavretý doma, mordujem sa školou a vlastne ani nemám čas myslieť na vizuálnu úpravu. Úspech si aj tak pripíšem. Prvý rok, čo som to vydržal.

December

A sme v súčasnosti. V každoročnom najťažšom období života študentov. Jedna seminárka sem, druhá seminárka tam, začiatkom nového roka má byť odovzdaná diplomová práca, ktorá ešte nie je hotová. Do toho darčeky pre blízkych, reklamácie darčekov pre blízkych, zisťujem, že vlastne nemám ani len baliaci papier a strácam sa v tom, čo je vlastne za deň. Ale 24. 12. bude vykúpením, kedy sa všetky povinnosti stanú neexistujúcimi. Aspoň na zopár hodín.

Toľko k zhrnutiu posledných mesiacov zábavy, radosti a humoru. Snáď ste sa mali dobre a už nasávate vianočnú atmosféru.

Držte sa, buďte zdraví a čítame sa nabudúce.

Varené víno na záver