Čo ma naučila vysoká škola

Ešte dočítam kapitolu a môžeme ísť na to...

Zdroj

Zdravím všetkých študentov!

Prvý stupeň vysokej školy sa mi pomaly končí. Ostáva jedna posledná skúška, dokončiť bakalárku a potom niekoľko nocí bez spánku než budem mať za sebou štátnice. Dúfam, že sa drina vyplatí a ukončím ďalší životný míľnik úspešne. No ešte predtým som sa rozhodol, že spíšem všetko, čo mi napadne k téme, ktorú vidíte vyššie.

Netešiť sa dopredu

Na vysokej škole je často dosť riskantné dať na pocity. Skvelým príkladom je, keď dopíšete test, vyjdete z miestnosti spokojní, všade naokolo z vás srší radosť, myslíte si, že to bude najhoršie C-čko. Potom si vás zavolajú na hodnotenie. Vy sa stále usmievate, pekne vyučujúceho pozdravíte a posadíte sa. Následne vám skysne úsmev a tupo zízate na Fx. Tým nechcem povedať, že je to tak zakaždým, keď sa tešíte z dobrého výkonu, no stáva sa to často.

Nie vždy je to také strašné, ako to na prvý pohľad vyzerá

Tu by som mal popísať opačnú verziu predošlého bodu, kedy ste sklamaní z hrozného výkonu a nakoniec dostanete aspoň E. Samozrejme, aj to sa stáva, no mal som na mysli lepší príklad. Predstavte si, že vám na prvej prednáške vyučujúca oznámi, že budete písať seminárnu prácu, ktorú budete prezentovať pred celým ročníkom. Ja ako introvert som sa úprimne zhrozil. Dopredu som vedel, že pár nocí pred termínom nebudem spať, že sa možno pred všetkými zosypem. Nakoniec to dopadlo úplne inak. Prezentovali sme seminárnu prácu len pred študijným programom a my sme boli vtedy v programe asi desiati. To pre mňa skoro nič nebolo a dosť dobre som to zvládol. 

Skriptá vs. výcuc

Raz. Jediný raz som sa dobrovoľne učil na skúšku z hrubých skrípt. No to som bol ešte nič netušiaci prvák. Načo sa učiť minimálne dvesto strán kecov, keď sa stačí naučiť dvadsať až päťdesiat strán pointy? Fajn netvrdím, že je to tak na každej škole, niektorí to majú omnoho náročnejšie, no niektorí aj omnoho jednoduchšie. Samozrejme, nie vždy sa dá obsah učiva scvrknúť. Každý semester sa nájde minimálne jeden predmet, ktorý vás mučí a jeho učením nadobúdate dojem, že aj nemčina vyzerá celkom dobre.

Zdroje

Ktokoľvek si myslí, že na písanie seminárnej práce je nutné ísť do knižnice je na omyle. Keďže staré dobré stredoškolské stránky ako referáty, alebo Wikipedia sú na vysokej škole neprípustným zdrojom informácií (vyučujúci si myslia, že nie sú vierohodné, pfff), človek musí siahnuť hlbšie a oprášiť svoje googlovacie schopnosti. Moje skúsenosti ma doviedli až k Centrálnemu registru záverečných prác, kde sú dostupné všetky bakalárky a diplomovky. Inými slovami zlatá baňa najrôznejších zdrojov.

Súdržnosť skupiny

Zdá sa mi, že čím je skupina menšia, tým sú si jej členovia bližší. Dokonca sme boli spolužiačke na svadbe. My sme v skupine siedmi a s počtom sme veľmi spokojní. Spolu si vytrpíme prednášky aj cvičenia a chodievame na spoločné obedy a na konci roka aj na chatu. Len čo sa blíži skúškové, naše maily sa plnia výcucmi a materiálmi, ktoré sme zohnali, aby sme ľahšie zvládli skúšky a v čo najkratšom čase.

Víkend nie je vždy víkendom

Keďže sme študentmi externého štúdia, nechodievame do školy počas týždňa. Naše štúdium pozostáva z desiatich až jedenástich hodín za deň každý druhý piatok a v sobotu. Na prednáškach a cvičeniach väčšinou preberieme to, čo prebrali denní po dobu dvoch týždňov, tak sa dá povedať, že až tak veľký rozdiel v tom nie je. Veľkou nevýhodou ostáva, že v piatok nejdem von, ale spať, aby som v sobotu vstal o piatej. No dá sa to vydržať.

Vynaliezavosť študentov je nekonečná

Obdobie skúšok sa spája so stresom a s ťarchou nedostatku času. Niektorí sa uchýlia až k podvádzaniu, čo je dosť riskantné a hraničí to s disciplinárnym konaním. Netvrdím, že ja som to z času na čas nespravil, no po tom, čo sa mi to vypomstilo sa radšej naučím. Niektoré podvody študentov vysokej školy nekončia len pri ťaháku. Sú jedinci, ktorý podvod berú ako osobnú skúšku nervov. Takíto by si zaslúžili A z podvodu. (Tak mi napadlo, keby podvod bol reálny predmet, zrejme by existovali len známky A a E. Proste sa nedá prichytiť niekoho a dať mu C, však nie?). Niekoľkokrát som zažil, že dievča s dlhými vlasmi malo v uchu airpod a počas celej skúšky si mrmlalo "Mhm. Áno. Ďalej." Neviete si predstaviť ako to ruší tých, ktorí sa na skúšku naozaj učili.

To by bolo snáď všetko k zoznamu vecí, ktoré ma naučila vysoká škola. Po skončení bakalárskeho stupňa sa rozhodne chystám pokračovať v štúdiu, len si ešte nie som istý, či tam, kde som, alebo na Masarykovej univerzite v Brne. Prihlášku som si ale podal a prijímačiek sa chystám zúčastniť.

Majte sa a čítame sa nabudúce

Kremnica na záver