Občas sa každý dospelý túži opäť stať dieťaťom. Ja ním ešte stále som a rád si zaskáčem.
Zdravím všetkých skokanov!
Sesternica nedávno oslávila vstup do dospelosti. Keďže neobsedí na mieste a je silne športovo založená, pobrali sme sa s rodinou do Bratislavy vyskúšať Jump Arénu.
#kopíruješGoga
Najskôr sme sa – po príchode na Bratislavskú hlavnú stanicu – museli odviesť MHD-čkou na letisko Štefánika, kde sme chvíľu pobudli, lebo teta chcela vidieť lietadlá ako vzlietajú. Smola bola v tom, že podľa pána, čo tam pracoval: ak nikam neletíme, nič neuvidíme. "V Prahe majú dokonca kaviareň, z ktorej človek môže sledovať ako odlietajú lietadlá," sťažovala sa teta. Nuž, Praha nie je Bratislava.
Neďaleko od letiska stála táto budova...
UPOZORNENIE: Nasledujúci text a zábery nie sú vhodné pre mnoholetých divákov a odporúčajú sa prezerať len za prítomnosti detí!
Len čo sme vyliezli na poschodie s trampolínami, museli sme sa hneď pri vstupe vyzuť. Potom sme si objednali hodinu na skákanie – zistili sme, že to tak akurát – a dostali sme tieto sexi protišmykové ponožky...
Hneď na to sme sa mali ísť prezliecť. Vtedy som sa začal cítiť ako na nejakom kúpalisku, alebo plavárni. Teda ak si odmyslíme tú obrovskú plyšovú pandu, čo na mňa nepríjemne civela, kým som sa prezliekal. Nakoniec sme ešte museli prejsť pokynmi o bezpečnosti, ktoré sme museli aj podpísať a mohlo sa skákať.
Ako to tam asi vyzeralo:
Skúsil som si, aké to je hodiť sa do nádrže (neviem ako inak to pomenovať) plnej penových kociek, alebo, či je naozaj také ťažké kráčať po takom tom lane ako akrobati. Áno, naozaj je. Nepodarilo sa mi prejsť ani do polovice.
Potom som nechal nech sa rodina a deti bavia a ja som si v druhej časti privlastnil jeden z tých tramplínových štvorcov, konkrétne tento...
...a zvyšok hodiny som trávil skákaním na mieste, do rytmu hudby, či pri totálnom vypnutí mysle. Nečudo, že mi skoro lýtka odrazilo.
Po hodine sme sa len prezliekli, vrátili kľúč a odišli sme. Zašli sme na obed, stretli sme sa s rodinou, ktorá v Bratislave žije a dali sme si večernú poznávaciu prechádzku Bratislavy.
Musím povedať, že som lepšie pizza-štangle s cesnakovou omáčkou nejedol ako tie, čo robili v tom bare, ktorého názov si už nepamätám. To asi preto, že som predtým štangle ešte nejedol.
Scéna z bufetu pri Hlavnej stanici pred polnocou:
Teta: *s veselým výrazom v tvári* Dobrý deň, čo máte dobré na jedenie?
Bufetárka: *počítajúc čosi na kalkulačke zdvihla pohľad na tetu* Nič.
A bufetárka si veselo rátala ďalej.
Nakoniec som pred odchodom zvládol navigovať ožratého angličana k taxíku, ktorý ho dopraví na Dúbravku, pretože jeho ožratí kamaráti zmizli a nechali ho tak. Teda, aspoň to tvrdil.
A hurá polnočným vlakom domov.
A čo vy? Šli by ste si zaskákať?
Neďaleko od letiska stála táto budova...
 |
| Nie, nie, vôbec to nevyzerá detsky. Ani náhodou! |
Len čo sme vyliezli na poschodie s trampolínami, museli sme sa hneď pri vstupe vyzuť. Potom sme si objednali hodinu na skákanie – zistili sme, že to tak akurát – a dostali sme tieto sexi protišmykové ponožky...
Hneď na to sme sa mali ísť prezliecť. Vtedy som sa začal cítiť ako na nejakom kúpalisku, alebo plavárni. Teda ak si odmyslíme tú obrovskú plyšovú pandu, čo na mňa nepríjemne civela, kým som sa prezliekal. Nakoniec sme ešte museli prejsť pokynmi o bezpečnosti, ktoré sme museli aj podpísať a mohlo sa skákať.
Ako to tam asi vyzeralo:
 |
| Časomiera oznamujúca, ktorá skupina kedy končí |
 |
| Prvá časť – atrakcie |
 |
| Druhá časť – trampolíny, basketbalové koše a taká tá divná vec pripomínajúca wrecikng ball |
Potom som nechal nech sa rodina a deti bavia a ja som si v druhej časti privlastnil jeden z tých tramplínových štvorcov, konkrétne tento...
...a zvyšok hodiny som trávil skákaním na mieste, do rytmu hudby, či pri totálnom vypnutí mysle. Nečudo, že mi skoro lýtka odrazilo.
Po hodine sme sa len prezliekli, vrátili kľúč a odišli sme. Zašli sme na obed, stretli sme sa s rodinou, ktorá v Bratislave žije a dali sme si večernú poznávaciu prechádzku Bratislavy.
Musím povedať, že som lepšie pizza-štangle s cesnakovou omáčkou nejedol ako tie, čo robili v tom bare, ktorého názov si už nepamätám. To asi preto, že som predtým štangle ešte nejedol.
Scéna z bufetu pri Hlavnej stanici pred polnocou:
Teta: *s veselým výrazom v tvári* Dobrý deň, čo máte dobré na jedenie?
Bufetárka: *počítajúc čosi na kalkulačke zdvihla pohľad na tetu* Nič.
A bufetárka si veselo rátala ďalej.
Nakoniec som pred odchodom zvládol navigovať ožratého angličana k taxíku, ktorý ho dopraví na Dúbravku, pretože jeho ožratí kamaráti zmizli a nechali ho tak. Teda, aspoň to tvrdil.
A hurá polnočným vlakom domov.
A čo vy? Šli by ste si zaskákať?
 |
| "Obed z toho dňa" na záver #foodporn |
Bývam v Blave, ale ešte som v Jump Aréne nebola... no šla by som (tuším zlanarím moje širo-úzke okolie :D ) Vyzerá to bombovo :D Nedá sa odolať úchylnej pande, čo ťa sleduje pri prezliekaní :D XDD A už vôbec niet nad svalovicu, ktorá človeka na druhý deň čaká - to je príliš lákavé, aby človek nešiel :D XD Musel to byť super deň ^^
OdpovedaťOdstrániťNuž, nie je to nič extra, ale na hodinové pobavenie to úplne stačí :D Pober parťáčky a parťákov a zahrajte si trampolínový basketbal :D Deň ako taký bol super, to áno ^^
Odstrániťjump arena je mojim snom prave teraz :D milujem skakanie na trampolinach, pripomina mi to navrat do detstva a to je neskutocne super. tak trochu ti zavidim, ale mozno sa tam aj mne podari raz dostat.
OdpovedaťOdstrániťNetreba mi závidieť. Nie je to nič nedosiahnuteľné :) Keď budeš chcieť, určite sa tam raz dostaneš ;)
Odstrániťmega, do Jump arény som sa chcela ísť už dlho pozrieť, vyzerá to tam skvele, bol by hriech tam nikdy neísť :D Trampolíny sú super vec, i keď tá svalovica už neznie tak dobre. xD
OdpovedaťOdstrániťMala by si si nájsť čas a zavítať tam :D Ľutovať nebudeš :D A svalovica sa dá prežiť xD
OdstrániťHneď by som šiel! V Bratislave žijem (prežívam), no neviem, kde to je. :-D Videl som však - ako asi aj ty - video od Goga... Nie, som dospelý a inak ho vôbec nesledujem!
OdpovedaťOdstrániťAko to tam funguje? Objednám si hodinu a nik sa mi nebude pliesť do cesty? :-D Nerád by som skákal cudzím malým deťom po hlavách, chápeš. :-D
Kvôli tomu, že niektorí nevedia, kde to je, som pridal prepojenie na stránku Jump Arény. :D Hej hej, videl som to video, inak by som (pravdepodobne) ani nevedel, že niečo také existuje :D ... Keby ho aj sleduješ, nič na tom nie je :D
OdstrániťPrídeš tam, objednáš si čas (minimálne hodinu). Je to na dve skupiny, takže sa môže stať, že skočíš na hlavu nejakému dieťaťu, no je to nepravdepodobné :D Musíš si pozrieť nejaké bezpečnostné video (čomu sme sa úspešne vyhli), vypočuť si od týpka, čo nemôžeš robiť a potom môžeš skákať, hádzať sa do penových kociek a tak. Ale sú tam aj iné typy ako napr. oslava alebo teambuilding. Neviem o tom nejako príliš veľa? :D
Ts ... teraz si Ťa budem vždy predstavovať ako Goga sakra! :-D Videl som jeho video, čiže som arénu ako tak videl aj v pohybe a začínam zvažovať, že sa v Jump Aréne zastavím počas toho ako budem v BA kvôli Comics Salónu :-) Mimochodom, teta bufetárka bola hotový poklad teda :-D
OdpovedaťOdstrániťÁle, na to, aby som mohol byť Gogo, potrebujem ešte 1 394 408 (v čase písania tejto odpovede) odberateľov :D Ale v pohode, predstavuj si :D
OdstrániťOplatí sa skúsiť si to :D Určite sa tam zastav :)
To teda bola :D Nakoniec sme našli jedlo vo vedľajšom bufete, aby sme mali čo chrúmať cestou späť vo vlaku :D
V Brne je podobný JumpPark a raz som tam aj išla, ale zistila som, že mám paniku z viacerých vecí, čo sa tam bežne robia, takže tam už znovu nepôjdem :D Aj keď pri skoku do penovej jamy som paniku prekonala a zaskákala som si tam saltá a to bolo fajn :)
OdpovedaťOdstrániťPrekonala si paniku pri skoku do penovej jamy a skákala si saltá. Z akých vecí tam ešte môžeš mať paniku? :D
Odstrániť