Polievka z tekvice Hokkaido

Neviem, či toto nie je prvá, mnou uvarená, polievka

Zdravím všetkých čitateľov!

Jeseň sa mi, ako aj väčšine, neodmysliteľne spája s tekvicami. Kedysi, asi pred tromi rokmi, som po prvýkrát vyrezával z tekvice príšeru (odvtedy som sa k tomu už nedostal) a tento rok som si povedal, že konečne skúsim z tekvice niečo uvariť.

Tekvica bola už niekoľko dní kúpená, aj ingrediencie k nej, preto som sa rozhodol, že už je najvyšší čas vrhnúť sa na to. A tiež už chudera vyzerala unavene.

Niektorí sa radia heslom Dám to odoka ja však patrím do kategórie Dajte mi recept a ja to urobím. Preto dnes patrí všetka sláva vygooglenej stránke Fitlavia a receptu Jesenná hokkaido polievka, ktorá zasýti aj zahreje iba z pár ingrediencií.

Zopár slov k ingredienciám. Celú čili papričku nevlastním a vývar sa mi tiež nechcelo variť, preto čili bolo nahradené kajenskou paprikou a vývar slepačím bujónom. Možno gastro faux-pas, ale verím, že mi to odpustíte.

Mojím ďalším problémom bolo, že nečítam recept dopredu, keď nakupujem ostatné ingrediencie. V recepte je totiž 500 g tekvice Hokkaido. Prečo som si myslel, že ju použijem celú? Tekvica ako taká vážila 2,3 kg a jednak som mal smotanu kúpenú len do receptu a jednak kto má hrniec veľký na dve kilá tekvice?

Potom prišlo na rad krájanie. Tvrdá šupka tekvice a tupý nôž nie sú veľmi dobrými kolegami, preto chcelo vynaložiť trochu viac úsilia prekonať túto bariéru, ale podarilo sa. #silák

Zarezaná tekvica

V recepte sa píše, že treba najskôr tekvicu umyť a potom ju nakrájať na menšie kúsky aj so šupkou. A ja sa pýtam, aké veľké sú menšie kúsky? Našťastie som neskôr zistil, že táto moja dilema vôbec nebola podstatná. Ideme ďalej.

Išlo to veľmi jednoducho. Nakrájal som cibuľu, hodil som ju do roztopeného masla v hrnci a miešal, kým nezosklovatela. Potom som prihodil kocky tekvice subjektívne menších rozmerov a chvíľu pražil s cibuľou. Následne som to celé zalial rozvareným bujónom, prilial ešte trocha vody, aby boli všetky kúsky tekvice ponorené a prikryl, aby sa to mohlo variť. Popritom som si odbehol písať úvod k tomuto príspevku.

Keď tekvica zmäkla, vypol som oheň, prilial do hrnca smotanu a mixoval tyčovým mixérom, kým som všetku tú tekvicu nerozmašíroval na tekutinu. Dochutil som soľou, čiernym a kajenským korením. A hádajte čo? Vzal som si tie spomínané tri strúčiky cesnaku. Pretlačil som jeden. Pretlačil som druhý. A tretí mi spadol do hrnca. Chvíľu mi trvalo, kým som ho vylovil, aby som ho mohol úspešne pretlačiť aj s trochou polievky.

Musím sa teda uznať, že som tento recept úspešne zvládol. Nie, žeby nebol jednoduchý, ale treba sa pochváliť.

Tiež chcem dodať, že táto experimentálna séria Kulinárske (ne)schopnosti, kde varím niečo, čo som predtým nevaril ma baví a dúfam, že aj vás, lebo by som v tom rád pokračoval.

To je dnes z mojej strany všetko. Ak sa vám príspevok páčil, dajte mi to vedieť v komentároch.

Majte sa krásne a čítame sa nabudúce.

Advokáto na záver