Ako som sa stal produktívnejším

Keď si odrazu uvedomím, že mrhám svojím časom.

Zdroj

Zdravím všetkých čitateľov!

Mnohí z nás sa točia v kolotoči výhovoriek, kedy sa nám po škole, či práci nič nechce. Najradšej by sme ostali doma a nič nerobili. A tým nič myslím zvaliť sa do postele, pustiť si film, či seriál, do toho pozerať storky ostatných, následne bezcieľne scrollovať cez reely (alebo filmové pásy, ak chcete), či TikToky a nechať sa takto unášať pretlakom vnemov. Myslíme si, že na všetko je čas, veď aj zajtra je deň, veď to počká, veď odpíšem potom (rozumej o dva týždne). Už ani upratovať nevieme bez toho, aby sme zakaždým nekontrolovali, či na sieťach nie je niečo nové. Ani na toaletu nejdeme bez mobilu. Samozrejme, že trochu zveličujem, no ja som sa toto myslenie rozhodol zmeniť a upraviť podľa seba.

Po tom, čo prišlo ono uvedomenie, že nevyužívam svoj čas efektívne, rozhodol som sa, že stačilo a začal som s postupnými zmenami. Potreboval som nejaké nápady a kde sa dá najlepšie nejaké nájsť? Presne tak, na internete.

1. Diár

Mám za sebou rôzne skúsenosti s diármi. Ešte na strednej som používal svoj kalendár v mobile. V ktoromsi ročníku na bakalárskom štúdiu som prešiel na papierový Motivačný diár cynickej obludy a to z jediného dôvodu – bol malý a spratný. Spomínam si, že ten som používal dosť dlho a zapisoval som si tam hlavne úlohy, ktoré bolo treba spraviť do školy, kedy mám akú seminárku odovzdať, kedy je aká skúška. Ale aj osobné ako kedy idem k zubárovi, kedy a kam idem na koncert a tak podobne.

Na inžinierskom stupni som prešiel na Doller. Ten bol väčší, no poskytoval viac možností. Nepáčilo sa mi však, že priestor na písanie úloh a udalostí bol malý, a preto musela byť jedna úloha písaná v niekoľkých riadkoch. Takisto ma obmedzovalo rozdelenie do konkrétnych hodín. Pre mňa absolútne zbytočné mrhanie priestorom a to ma donútilo presedlať naspäť na elektronickú formu – kalendár a pripomienky v mobile. 

Keď som sa už začlenil do pracovného prostredia, dal som opäť šancu Dolleru, no opäť zbytočne. Potom mi kolegyňa odporučila Žurnál. To už bolo o niečo lepšie, no dopadlo to tak, že mi to vydržalo len pár mesiacov. Vadilo mi, že po každom mesiaci bolo akési cvičenie na psychiku a produktivitu a to som ja nepotreboval, no na to, aby som ich len tak ignoroval som príliš poctivý. Cvičenia, ma začali otravovať, preto som aj tento diár teda odložil. Potreboval som niečo jednoduché, ale efektívne.

Na čas som si udalosti písal do mobilného kalendára a úlohy kade-tade po papieroch. Neskôr som si spomenul, že som si kedysi pozeral videá o Bullet journalingu. Tam ma odrádzalo to, že si ich ľudia na videách robia často prečačkané a tiež sa mi nechcelo už všade ťahať so sebou zošit, keď si budem potrebovať niečo zapísať. Vymyslel som to teda inak.

Kúpil som si bodkovaný zošit. Najskôr som ho chcel len tak na poznámky, ale potom mi napadlo, že si dvojstranu rozdelím na jednotlivé dni v týždni. To mi potom prišlo priveľa, a preto som si dni v týždni rozdelil len na ľavú z dvojstrany a na pravú som si spísal pravidelne sa opakujúce úlohy (napríklad čítanie, Duolingo, pohyb) so štvorčekmi na odfajknutie splnených, prípadne krížikovanie nesplnených úloh. Pod tieto opakujúce sa úlohy som spísal zoznam úloh, ktoré treba splniť daný týždeň a tie plním, keď je čas, alebo ich prepisujem naľavo, aby som im prisúdil konkrétny deň. Udalosti však zapisujem aj do mobilu, diár mám primárne na úlohy. Táto minimalistická forma šitá na mieru mi extrémne vyhovuje. Veľmi si užívam pocit, keď po splnenej úlohe môžem zápis vyškrtnúť.

2. Sociálne siete

Práve sociálne siete sú dnes jedným z najväčších hltačov voľného času. Spomínam si, ako kedysi bolo možné ísť na sociálnu sieť len z počítača. Mobily sme mali tlačidlové a prístup k dátam bol veľmi drahý. Bolo to pre nás vzácne, ale stačilo nám to.

Nie, nechodím na sociálne siete len z počítača, no aj tak som spravil radikálne zmeny. Z mobilu som si odinštaloval Instagram. TikTok, X (pôvodne Twitter), či Threads som ani nemal. Veľmi rýchlo som zistil, že tieto konkrétne siete vôbec nepotrebujem. Odkedy nemám Instagram cítim sa akýsi ľahší a vnímam, že sa viem lepšie sústrediť. Teraz, keď mám nejaký čas navyše, musím vymýšľať, ako ho strávim, keďže bezcieľne scrollovanie už nie je pre mňa možné. Preto beriem do ruky knihu, pustím si hudbu, idem sa prejsť, zacvičím si, tvorím a konečne som pokročil v maľovaní obrazu podľa čísel, ktorý mi sestra dala k narodeninám asi pred tromi rokmi.

Samozrejme, niektoré sociálne siete mám. Facebook mi ostal, aj keď naň takmer nechodím a keď tam aj zavítam, komentárová sekcia pod príspevkami, ktoré ma zaujmú, ma znechutí natoľko, že opäť vypínam. Na blogu sa cítim lepšie, pretože ľudia tu mi prídu milí a prajní. Messenger a Whatsapp však bežne využívam na spojenie sa s kamarátmi a rodinou.

3. Mobil má svoje miesto

Notifikácie sú snáď najväčší rušivý element. Niečo robíte a odrazu cink. Často sa tomuto zvuku nedá len tak odolať a musíme sa pozrieť, čo nám chce mobil povedať, alebo kto nám píše. Toto som vyriešil tak, že som si vypol zvuky notifikácií a rovnako aj náhľady správ, nevidím, kto je online, ani kto si správu prečítal, rovnako ako iní nevidia, kedy som online ja a kedy si správu prečítam. Je veľmi oslobodzujúce byť sám pánom toho, kedy si spravím čas na prečítanie a odpovedanie na správy, či maily. Dokonca som si mobil odložil na stojan do knihovničky, aby ma na pracovnom stole nelákal. Tým, že som si vystaval tieto pomyselné múry digitálneho detoxu, všimol som si, že mám omnoho väčšiu chuť tráviť čas s kamarátmi osobne a tiež im častejšie volám. Rovnako, keď si chcem niečo zahrať na počítači, alebo si nerušene pozrieť film, mám pocit, že si to zaslúžim a už ma neťaží stres z toho, že by som mal robiť radšej niečo produktívne.

Smarthodinky to isté. Dovolené majú upozorňovať ma iba na prichádzajúce hovory, bankovú aplikáciu, Uber, Bolt, Bolt Food, Wolt, budík, či časovač. Ale to už je teraz jedno, lebo som si pred pár dňami kúpil nový mobil, čím som prešiel z iPhonu 13 Pro na Samsung Galaxy Z Flip 6 (ten sa mi ani do stojanu nezmestí), preto smarthodinky Apple watch sú mi razom zbytočné. Popravde uvažujem, že prejdem na klasické analógové hodinky. Nechýba mi meranie pohybovej aktivity, hýbať sa zvládam aj bez toho, aby na mňa aplikácie dozerali. Čo mi však chýba je neustále prítomná možnosť skontrolovať, koľko je hodín. Niečo určite vymyslím.

Záverom by som rád zhrnul, že digitálna doba je rozhodne prospešná a život nám v mnohých smeroch zjednodušuje. Avšak dôležité je, nespadnúť do špirály nezmyselných a neužitočných informácií. Z môjho pohľadu je rozhodne užitočnejšie začítať sa do knihy, než strácať čas tým, aby som zistil, čo mal kto na obed. Áno, ja sám využívam veľa internet, či už v práci, alebo na hľadanie informácií, blogovanie, alebo na správy, no všetko treba s mierou.

Ak vás príspevok zaujal, neváhajte sa podeliť o svoj názor v komentároch, mňa to len poteší. Takisto sa môžete pridať k pravidelným čitateľom kliknutím na tlačidlo Sledovať v bočnej karte Followeri.

Ja sa týmto lúčim a čítame sa opäť nabudúce.

Kamoška na záver