Brownies z cukety

 Keď už neviete, ako minúť tú rýchlo sa množiacu zeleninu...

Ingrrredients! *pohodenie vlasmi* (The Pasta Queen)

Zdravím všetkých skúšačov zdravo vyzerajúcich receptov!

Dlho tu nebol príspevok a keďže som si nedávno vymyslel spôsob, ako ušetriť voľný čas na záľuby, mám teraz priestor, čo-to aj napísať. Ale o tom inokedy.

Podľa kalendára má dnes meniny Damián. O to väčší dôvod niečím prispieť.

Slovná úloha: V kuchyni sa váľajú štyri cukety. Jedna padla na pizzové jednohubky, druhá padla ako prísada k dobrému obedu. Čo s ďalšími? 

Tak mi napadlo, že kedysi som videl recept na brownies, ktoré vyzerali normálne, no boli z cukety. To ma prekvapilo a zaujalo. Preto som sa rozhodol, že nadišiel čas vyskúšať niečo nové.

Samozrejme, recept som si nevymyslel z hlavy, preto sem pripájam aj ODKAZ na stránku, z ktorej som čerpal.

Ako prvé som potreboval nastrúhať 300 gramov cukety najemno, aby boli všetky ingrediencie kompletné. To sa aj podarilo. Až na to, že o jadierkach nikto nič nehovoril, preto som ich nechal v nastrúhanej cukete. 

„Najskôr spolu v miske zmiešame všetky mokré suroviny vrátane nastrúhanej cukety...“

To nevyzeralo vôbec náročne. Cuketu som premiestnil z taniera do retromisky a začal som prilievať jeden a štvrť balenia bieleho jogurtu (so zvyškom neviem, čo spravím), med, a potom to prišlo. Čo s kokosovým olejom? Je to olej, mala by to byť mokrá surovina, lenže on je tuhý. #confusion 

V hlave som si povedal staré známe príslovie YOLO a pridal som kokosový olej do mokrej zmesi. Zistil som, že tak, či onak by to bola chyba. Kokosový olej totiž robil hrudky, ktoré nie a nie rozmiešať. Nabudúce ho radšej rozpustím na pár minút v mikrovlnke. Možno to bude dobrý nápad. Možno nie.

Výsledok vyzerá ako špenátový prívarok

„...a následne do nich vmiešame suché suroviny.“

Asi tým chceli povedať, že mám vmiešať suché suroviny postupne. Ja som tam naraz nahádzal klasickú polohrubú múku (nezvyknem používať múku celkovo, preto sa mi špaldovú nechcelo kupovať), kakao, škoricu, kypriaci prášok a brusnice. 

Veľmi ťažko sa to spracovávalo dohromady. Až som mal dojem, že som čosi pokazil a už to môžem šmariť do koša aj s miskou. Ale nakoniec... to vyšlo! Hmota sa skutočne začala podobať na cesto. Neuveriteľné!

„Vzniknuté cesto vylejeme do papierom na pečenie vystlatej formy (s rozmerom cca 25x25 cm)“

No... 25x25 cm. V rúre mám na výber dva plechy. Jeden má určite o dosť viac než 25x25 cm, pri druhom som si dal tú námahu a odmeral ho. Tiež nemá 25x25 cm, ale viac. No čo, treba pracovať s tým, čo je dostupné.

Vystlal som teda ten menší plech a rozotrel som cesto tak, aby nebolo úplne tenké a s veľkou nádejou som ho vložil do rúry vyhriatej na 180 stupňov. Kým sa to pieklo dlhých 50 minút, stihol som sa navečerať a pozrieť epizódu zo seriálu.

Čuduj sa svete, podarilo sa.

Keď som ochutnal ešte za horúca, chutili horko. Nebolo to bohviečo. Ale keď vychladli, boli vynikajúce. Tým, že nemám rád presladené maškrty, toto je pre mňa úplne ideálne a navyše to bolo nakoniec celkom jednoduché. 

Takže... možno bude poslednú cuketu čakať rovnaký osud.

Ďakujem, že ste si príspevok prečítali. Ak sa vám páčil, nehanbite sa dať anonymný like a zanechať komentár.

Čítame sa opäť nabudúce.

Ježko na záver