Ďatelinové pivo a Mätúci roztok

Lumos

Rybárska bašta

Zdravím všetkých návštevníkov Troch metiel!

V kruhu mojich blízkych je známe, že som dosť veľkým fanúšikom príbehu o Harrym Potterovi. Bohužiaľ, nebol som doposiaľ na žiadnej výstave, na žiadnom mieste natáčania, ani na ničom podobnom, zato niektoré podniky v blízkej Budapešti ponúkajú skutočne magický zážitok.

Prvé sklamanie nastalo, keď sme zistili, že podnik, kam sme chceli pôvodne ísť, The Magic, má plno a rezervácie sa musia ohlásiť aspoň dva týždne vopred. A to už bol lístok na autobus kúpený. Nič sa nedalo robiť. Bude to zrejme vychýrený podnik, ale možno sa tam dostanem niekedy nabudúce.

Časť prvá: Budapešť

Po trojhodinovej ceste autobusom ma takmer oslepilo. Netušil som, že malo byť v hlavnom meste Maďarska také teplo. A ja v tričku, mikine a bunde. Čo je vtedy najlepší nápad? Predsa vyštverať sa hore na Citadellu. 

O tisícky kropajov potu neskôr sme zistili, že ona Citadella je ešte stále v rekonštrukcii (naposledy som tam bol pred dvomi rokmi). Aspoň bol odtiaľ pekný výhľad, ktorý isto lákal to veľké množstvo ľudí, ktorí sa tam štverali s nami.

Citadella

Toto sklamanie zachránil len pohľad na Rybársku baštu, čo bola ďalšia zastávka, a následne lángoš.

Netuším, čo sa v ten deň v Budapešti dialo, no cestu za magickým zážitkom skrížilo nakrúcanie nejakého filmu a následne cyklomaratón.

Časť druhá: Lietajúca metla

Keďže pôvodný podnik, kam sme chceli ísť, už nebol dostupný, vydali sme sa do lacnejšej verzie Troch metiel, kde dve z nich odleteli a jedna lietajúca zostala. Teda zakotvili sme v podniku Lietajúca metla (Repülő Seprű). Musí to byť známy podnik, pretože tam partia žien oslavovala rozlúčku so slobodou. #bridetobe

Musím povedať, že atmosféra, ktorú tento podnik vytvoril, bola perfektná. Všade viseli plagáty hľadaných čarodejníkov, nechýbal ani falošný krb, socha domáceho škriatka, prútiky, či samopletúce ihlice, ktorá používala pani Weasleyová.

Čo vám napadne ako prvé, v spojitosti s čarodejníckym barom? Presne tak! Ďatelinové pivo a. k. a. Butterbeer (dodnes nechápem ten preklad). V ponuke mali dve verzie. Alkoholickú: Butterbeer. A nealko: Butter notbeer. Podľa mňa bolo celkom jedno, ktorú objednať, pretože ani v tej s alkoholom nebol žiaden cítiť. Navyše by som toto pivo považoval skôr za dezert, než za nápoj k posedeniu. Bol totiž príšerne sladký, prerážala v ňom chuť masla a jablčného octu. Nebolo to zlé, ale nebolo to veľmi pre mňa. Za ochutnanie to však stálo. Pukance boli zdarma.

Ďatelinové pivo

Keď som tam už bol, chcel som aj niečo zjesť. Veľmi sa mi páčilo, ako bol riešený jedálny lístok. Akoby sám chcel zjesť toho, kto sa doňho pozerá. Navyše názvy jedál považujem za veľmi kreatívne. 

Chudák pán čašník bol celý zmätený, keď som naňho začal hovoriť po anglicky. Zvolil som jednu z dvoch polievok, ktoré tam mali a viete čo? Doniesol tú druhú.

Čo by to bol za kúzelný podnik, keby nemali aj nejaké tie elixíry, však? Dva z nich boli dokonca možné pripraviť len za pomoci prútika. Rovnako ako s pivom, jeden bol alkoholický – Euforia elixir a druhý bez alkoholu – Confusing concoction (Mätúci roztok).

Na prípravu Mätúceho roztoku potrebovali priamo mňa. Dostal som svoj prútik (ktorý som si nemohol nechať) a mal som ním opísať symbol na stene. Keď sa podarilo, do pohára sa nalial elixír, ktorý som si mohol vziať a vypiť. To isté platilo aj pre Euforia elixir.

Euforia elixir (žltý) a Mätúci roztok (zelený)

Jediná vec, ktorá bola na Mätúcom roztoku skutočne mätúca, bola chuť. Podľa nej na nápoji nebolo nič kúzelné ani zvláštne. Bol to určite len sirup s vodou.

Návštevu Lietajúcej metly neľutujem, no napriek tomu by som sa veľmi rád niekedy do Budapešti vrátil a navštívil aj The Magic. (Neboli by zlé ani štúdiá v Londýne, či v Amerike)

Nox.

Zrúcanina na záver