Ako som objavil ryžový papier

Varovanie: Usmažená mokrá mrkva s uhorkou v závitku nechutí dobre...

#neviditeľnýplášťHarryhoPottera

Zdravím všetkých milovníkov hrania sa s jedlom!

Kedysi na začiatku tohto roka, keď bol ázijský týždeň v Lidli, som kúpil ryžový papier. Mnohokrát sa mi tento zázrak objavil všademožne na internete, kam moje oko dovidelo. Veľmi ma fascinovalo, ako sa pevný kruh pripomínajúci plast môže zmeniť na niečo, čo vyzerá ako lepkavá handra. Avšak, dostal som sa k tomu až teraz.

Rozhodol som sa začať niečím jednoduchším, preto som si za suroviny zvolil mrkvu, šalátovú uhorku, reďkovku a tofu v teriyaki marináde – pretože mi najviac pripomínalo Áziu. Samozrejme, zabudol som na ryžové rezance, ktoré by tam tiež mali ísť, a čo je horšie, úplne mi vypadla z hlavy arašidová omáčka.

Postup sa mi potom zdal jednoduchý. Nastrúhal som mrkvu a uhorku, nakrájal reďkovku a dal smažiť tofu nakrájané na malé slíže. Potom som išiel googliť, ako sa vôbec pracuje s ryžovým papierom, čo spôsobilo, že mi tofu začalo trochu prihárať. Neberte si zo mňa príklad!

Keď teda bolo všetko pripravené a možná katastrofa zažehnaná, išlo sa na vec. V jednom balení je tak veľa tých papierov, že sa nedajú spotrebovať naraz ani pri večeri pre štvorčlennú rodinu. Jeden papier je tenký, takmer priesvitný a štruktúrou mi pripomínal viečko od jogurtu. 

Vedel som, že sa ryžový papier musí pred použitím namočiť do vody, ale nikto nepovedal, že sa nesmú namáčať pridlho. Stačí štyri sekundy. Ešteže som googlil. Keďže ja som, ako nádobu s vodou použil hlboký tanier, musel som papier nakláňať na všetky strany a točiť ním, aby sa vôbec namočil celý. Potom som ho len položil na dosku a začal naň nakladať plnku. Balenie bolo obzvlášť zaujímavé a divné, keďže sa z papiera razom stala lepkavá hmota. Ale, prekvapivo, je to omnoho jednoduchšie, než zabaliť tortilu.

Hovorí sa, že prvá palacinka sa nikdy nepodarí. V mojom prípade to so závitkami bolo trochu inak.

Po zabalení prvej rolky som ju hneď chcel ochutnať. Na to, že to bol môj prvý pokus o niečo také, bolo to super. Potom však prišiel druhý pokus. Všetko prebehlo rovnako, aj sa mi to podarilo zabaliť, ale nápad, že by sa táto rolka mohla usmažiť to celé pokazil. Výsledkom bolo pokrkvané, obhorené čosi a zadymená kuchyňa.

Kvôli tomu ostali ostatné závitky len prácne zabalené a zjedené. Mali ostať aj na druhý deň na obed, ale príliš sa lepili o seba trhali sa, čo poslúžilo ako perfektná výhovorka na večerné prejedanie.

Nakoniec to bolo fajn a dal by som si to pokojne znovu, avšak, keby tam nebolo tofu, chutilo by to len ako zelenina v gume.

Narcis na záver