Toto mi tak chýbalo...
Zdroj |
Zdravím všetkých, ktorí ešte v dnešnej dobe čítajú blogy,
Často som sa pohrával s myšlienkou, že tento môj malý kúsok priestoru na internete nenechám zapadnúť prachom. Ale zakaždým som presviedčal sám seba, že načo? Kto to tu bude čítať? Blogy už nikto nerieši. Sociálne siete sú teraz miesto, kde je najviac ľudí, aby nemuseli čítať, ale len pozerať krátke videá. Dospel som však k názoru, že to tak nemusí byť. Že mi vlastne nikdy nešlo o to, aby som si blogom zarábal. Možno je nás málo. Možno tu zostanem sám. Ktovie. Ale mňa to baví, a preto som tu zas.
Prečo mi Instagram nevyhovuje
Dva roky dozadu som si založil Instagramový účet s rovnomenným názvom. Prečo? Pretože som si myslel, že ma to bude viac baviť. Zo začiatku ma to aj bavilo. Písal som krátke články s fotkami. Vždy som si nakreslil nový obrázok do úvodu príspevku, aby profil vyzeral úhľadne, čo ma však stálo hrozne veľa času. Nakoniec som natáčal aj reely. Nebolo to zlé, veď zopár videí malo aj dosť veľa zhliadnutí.
Ale:
- Bol som obmedzovaný na desať fotografií na jeden príspevok.
- Filmové pásy síce ponúkali širokú škálu úprav, no aj tak som potreboval inú aplikáciu, kde som oveľa intuitívnejšie vedel strihať zábery (čo mi instagram aj tak občas pokazil).
- Vtesnať sa do šesťdesiatich sekúnd bolo večné utrpenie.
- Všetky fotky aj videá museli byť na výšku.
- Najhoršie na koniec: kto dokáže napísať zmysluplný text v limite 2200 znakov?
Samozrejme, ja rozumiem tomu, že táto sociálna sieť tu nie je preto, aby sa na nej písalo. Napriek tomu som si hľadal spôsoby a najskôr to bolo fajn, ale nakoniec ma všetky tieto negatíva dobehli a zhruba pol roka som nepridal nič.
Nedávno som však navštívil tento blog, prešiel som si svoje staré články a pohltila ma nostalgia. Skutočne mi to chýbalo. Tu môžem povoliť uzdu svojej kreativite takmer bez obmedzení.
Napadlo mi aj, že by som zo svojej tvorby spravil akýsi hybrid blogu a Instagramu, ale nemyslím, že by to bol dobrý nápad. Samozrejme, svoj Instagramový účet nemám v pláne rušiť, možno občas niečo aj pridám, ale tento blog je momentálne to, čo potrebujem.
Čo sa zmenilo?
Odkedy som prestal pravidelne prispievať, stalo sa toho mnoho. Medzi najvýraznejšie zmeny patrí:
- Po ukončení bakalárskeho štúdia, som sa presťahoval na internát do Brna a tam som nastúpil na nadväzujúce magisterské štúdium na Masarykovej univerzite. Bolo to jedno z najlepších rozhodnutí, ktoré som kedy urobil.
- Po náročnom boji, ktorý mi pridal šediny i vrásky, som sa stal inžinierom, čím sa #Ťažký život vysokoškolský končí.
- Počas celosvetovej paniky som sa rozhodol, že pozbieram všetky svoje úspory a presťahujem sa do nášho hlavného mesta – do Bratislavy. Pôvodne som chcel zostať v Brne, ale uzavreté hranice mi to skomplikovali.
- Som zaradený medzi zodpovedných dospelých (rozumej: pracujem, platím účty a nadávam na prácu).
- Na svoje chabé pomery v období dospievania teraz veľa cestujem.
Dorka na záver |
Ahoj a vitaj späť!
OdpovedaťOdstrániťna svojom blogu som ti nechala odpoveď na to, čo si myslím o knihe Rieky Londýna :)
Ja sama som veľakrát prestala písať kvôli nedostatku čitateľov a takisto aj pocitu diskomfortu z toho, že to možno ľudia začnú čítať a ja stratím chuť písať kvôli kritike :D Internet je svojim spôsobom nebezpečné miesto, či už je to blog alebo sociálne siete. Ale ako vo všetkom aj tu sme raz hore a raz dole.
Ďakujem za uvítanie!
OdstrániťNedostatok čitateľov bol pôvodne dôvod, prečo nepokračovať, pretože som mal pocit, že to je dôležité. Prišiel som však na to, že to tak nie je. Píšem, lebo ma to baví a to je dôležité. Určite budú obdobia, kedy sa mi písať nebude chcieť, a potom obdobia, kedy budem plný nápadov a nebudem ich stíhať spracovávať. Uvidíme, kam ma tento projekt zavedie.