„Aký stratený musíš byť, aby si sa dal odviesť domov diablom?“
 |
| * * * * * |
Tí, čo ma poznajú bližšie, veľmi dobre vedia, že zbožňujem do detailu premyslený príbeh a napätie, ktoré mi nedovolí knihu nedočítať. Toto všetko dielo Sedem smrtí Evelyn Hardcastlovej z pera Stuarta Turtona v sebe rozhodne ukrýva.
Hneď prvá kapitola je skvelá. Hlavný hrdina sa ocitá kdesi, kde to nepozná, nepamätá si kto je, na žiadnych blízkych, na nič zo svojho života. To mňa, ako čitateľa, veľmi zaujalo, pretože tak som mohol objavovať záhadu Blackheatskeho sídla nezaujato spolu s ním. Ako čistý list nepopísaného papiera. Háčik bol v tom, že tento hlavný hrdina, menom Aiden, sa každý deň ocitá v tele iného z hostí sídla a navyše sa každý z dní opakuje presne rovnako. Aiden zisťuje, že v ten jeden opakujúci sa deň umrie dcéra hostiteľov – Evelyn – a má osem pokusov na to, aby zistil, kto ju zabil, priniesol dôkaz, prelomil tým slučku a mohol navždy opustiť sídlo. Problém však nastáva v odhalení, že nie je jediný, kto sa o to snaží. V hre sú ďalší dvaja „súťažiaci“, ktorí taktiež prahnú po prvej cene – slobode. Navyše majú v pätách lokaja, ktorého úlohou je konkurentov vystopovať a zabiť. Komu veriť? Kto zradí? Kto je lokaj? Kto je Anna? Kde je vlastne lady Hardcastlová?!
Nič v Blackheatskom sídle nie je tak, ako sa zdá. Nikto z trojice nevie, kým boli, kto sú ostatní väzni a kto skutoční hostia, ktorí o ničom nevedia. Taktiež názov diela je vlastne lož. A to je na tom to najlepšie.
Nechcem prezrádzať viac než je nutné, no ak toto tu číta fanúšik záhady, dobrej detektívky a spleti tajomstiev, rovno hovorím: Neváhaj a choď do toho.
Za mňa určite 5*/5*.
 |
| Dary od Princeznej na záver |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára