Prečo vstávam o dve hodiny skôr?

 „Úspešní ľudia vstávajú o piatej.“

Zdroj

Zdravím všetkých ranostajov!

Nedávno som v nejakom podcaste počul rozhovor, kde hosť povedal, že vstáva každý deň o piatej ráno, pretože viac toho stihne spraviť a cíti sa omnoho produktívnejšie. Má to tak už niekoľko rokov.

Tak som si povedal, že na tom asi niečo je, preto som sa rozhodol spraviť si osobnú výzvu a vyskúšať to. Dnes prichádzam s výsledkami.

Môj vtedajší režim vstávania bol 7:30 v dňoch, kedy som išiel do kancelárie a 8:40, keď som mal homeoffice. A teda do kancelárie chodím oveľa menej, než pracujem z domu. Navyše, moje vstávanie prebiehalo asi tak, že som sa nebudil na prvý, ani druhý budík, ale približne až na štvrtý. To tiež nie je veľmi zdravé.

Najskôr som si teda prepočítal, o koľkej by som musel chodiť do postele, aby som mal aspoň tých osem hodín spánku. O deviatej. Keďže moja pracovná doba začína o deviatej doobeda a končí o piatej večer (čo mi vôbec nevyhovuje), štyri hodiny voľného času po práci mi pripadajú akosi málo. Vhodným kompromisom teda bolo vstávanie o siedmej, čo sú dve hodiny pred začatím času, ktorý mám venovať práci.

Na mobile som si nastavil režim večierka, kam som zadal, že spať by som rád chodil o jedenástej večer a vstávať chcem o siedmej ráno. Výzva sa mohla začať.

Prvé ráno bolo náročné. Veľmi som sa musel premáhať, aby som sa zobudil hneď na prvý budík, ale zvládol som to. Avšak pre istotu som si nastavil aj nejaké pohotovostné. Hneď po prebudení som si pustil podcast, aby som nemal nutkanie spať ďalej.

Musím však povedať, že potom to bolo veľmi fajn. Pokojne, bez akéhokoľvek ponáhľania som si pripravil raňajky, pri ich konzumovaní som si prešiel zopár lekcií nemčiny na Duolingo, polúštil som zopár krížoviek a venoval sa jednému projektu, o ktorom možno napíšem inokedy. Až potom som si zapol pracovný notebook.

Výsledok? Normálne by som robil väčšinu týchto činností večer po práci. Veľakrát som v sebe bojoval s tým, čo mám skôr robiť, aby som nemal výčitky, že nerozvíjam svoje záľuby. Dokonca sa mi kvôli tomu častokrát nechcelo navrhovať stretnutia s kamarátmi, čo ma taktiež mrzelo a stal sa z toho začarovaný kruh. Ale teraz, keď si väčšinu porobím už ráno pred prácou, kedy mám k dispozícii samotu a ticho, večer nemám vôbec žiadne výčitky a to je skvelý pocit. Oveľa viac chodím von a je to celé iné. Lepšie. Navyše, ak aj po práci spravím niečo zo svojich záľub a povinností, mám dojem, že som toho za deň stihol hrozne veľa. Aj na blogovanie mám odrazu viacej času. Čo predtým bolo takmer nemožné, a preto som sa písaniu článkov prestal venovať úplne.

Zdroj

Má to však aj nevýhody. Chcel som to robiť tak, že by som o siedmej vstával každý deň, vrátane víkendov. Nedá sa to. Nie každý deň je môj spánok kvalitný a to sa potom odráža na únave. Odkedy takto vstávam každý pracovný deň, cítim sa unavenejšie, než predtým. Samozrejme, že sú lepšie dni a hrošie dni. Prekvapivo, keď si cez víkend nenastavím budík, aj tak som sám od seba hore okolo ôsmej ráno. Myslím si, že telo si už začína zvykať a to je dobre. Taktiež vstávam zásadne na prvý budík, a tým prispievam k tomu, aby som si úplne nerozhádzal režim.

Čo si o tomto myslíš ty? Vstávaš skôr, než máš ísť do práce/školy? Vstávaš každý deň v rovnaký čas? Potrebuješ viac budíkov, alebo ti stačí len jeden? Daj mi vedieť v komentároch, veľmi rád sa dozviem názor iných ľudí.

To by bolo na dnes všetko, ďakujem sa návštevu a čítame sa nabudúce.

Coca Cola v kokose na záver