Ako asi vyzerá bežný piatok vysokoškoláka v období skúšok...

"Ak dokážem spraviť tú náročnejšiu skúšku, určite spravím aj tú jednoduchú."

Jeden z veľkých omylov, ktorých som sa kedy dopustil, keď som takéto niečo vypustil z úst. Naozaj nie je príjemné, keď dostanete Fx z predmetu, ktorý vás navyše veľmi baví. Doteraz neviem, ako sa mi to podarilo, ale aj zlyhania patria k životu a hlavne k vysokej.

Moment, kedy so spolužiačkou zisťujeme, že sme preliezli z toho pekelného predmetu

Keďže sme mali plány, ako oslávime skúšky, totálne vyšťavení a vystresovaní (minimálne ja) sme po meste hľadali miesto, kam by sa dalo parádne zašiť. Keďže ani jeden z nás mesto poriadne nepozná, trochu sme si poblúdili v zákutiach, až kým... "Aha, tam vzadu je lavička!"
Vyzeralo to ako ideálne miesto, kam nikto nechodí, aby sme mohli vytiahnúť aperitív za bieleho dňa.

Tá fľaša nie je dôležitá, skôr to, čo je vedľa nej

Hneď po prípitku a stiahnutí viac než polovice fľaše prišiel čas na jeden z hlavných programov dňa (dokonca dôležitejší než skúšky), jelly beans challenge.
Keďže sme hrali na body, kto z nás bude mať viac tých chutných a aj keď sa nechcem chváliť, s prehľadom som vyhral 11:4. To myslím, celkom stačilo na to, aby som deň uznal za úspešný. Po vypľúvaní fazúľ s príchuťami psieho žrádla, skazených vajec, zvratkov a iných "gurmánskych špecialít," bol akurát čas nasadnúť na autobus a ufujazdiť domov.

Myslel som si, že po príchode pôjdem rovno spať, no zistil som, že teta je doma a ide sa von. Deň bol teda zakončený v kruhu rodiny, v zafajčenom podniku okolo biliardového stola.

Hral som ho síce druhýkrát, no na chuť som mu prišiel okamžite. Aj keď hru každý poznal trochu inak a každý si vymýšľal iné pravidlá, o zábavu bolo postarané.

Aby som to zhrnul: napriek tomu, že sa mi nepodarilo uspieť v jednej z dvoch skúšok, bol to kvalitne strávený deň.