Vánoce Brno 2024

Prvá svieca na adventnom kalendári už horí, Vianoce sa blížia...

Zdravím všetkých čitateľov!

Vždy mi budú srdcu blízke miesta, kde som aspoň nejakú dobu žil. Brno patrí k jedným z nich, keďže som tam doštudoval inžiniersku časť štúdia. Aj kvôli tomu rád navštevujem toto mesto vo vianočnom období už tretí rok v rade. Tento rok sme sa dohodli šiesti a vybrali sme sa spolu nasávať vianočnú atmosféru.

Vyrazili sme v sobotu okolo štvrť na jedenásť omeškaným vlakom. Dorazili sme v čase obeda. Pizzéria La Speranza, je v Brne miestom, kde pripravujú chutné a mnohokrát aj zaujímavé pizze. Pizzu s vlašskými orechmi len tak niekde nevídam.

Po výdatnom obede sme sa šli zložiť na neďalekom ubytovaní, keďže sme v Brne chceli aj prespať. V pláne sme mali zájsť do kaviarne inšpirovanej príbehmi o Harrym Potterovi, vyjsť na Špilberk, korčuľovať na ľade a nakoniec ísť na trhy, až keď sa zotmie. A čo sa stalo naozaj?

Šli sme teda hľadať spomínanú kaviareň. Pomýlila nás dokonca aj navigácia. Žartovali sme, že budeme potrebovať revelio, aby sme ju objavili. Nakoniec sme ju skutočne našli, avšak stál sa do nej dlhý rad a rezervácie neprijímali. Preto som si odfotil aspoň jej názov.

Ďalší na zozname bol Špilberk. Keďže sme mali cestou trhy, rozhodli sme sa, že sa zastavíme na niečo dobré, a potom pôjdeme. Nakoniec sme sa na všetko ostatné vykašľali a ostali sme na trhoch. 

Brno má hlavné trhy rozmiestnené pri sebe na rôznych námestiach. Známy stánok Turbomošt to má každoročne vymyslené tak, že si môžete zobrať pri nákupe kartičku. Na každom stanovišti si ju necháte opečiatkovať a ak sa nemýlim, posledný nápoj je zdarma. Buď som si za rok odvykol od sladkého, alebo tie turbomošty robia akési presladené. Po dvoch sme to rovno vzdali.

Vratné plastové poháriky, do ktorých sa tento rok lieva majú motív Brnenského draka. Priznávam, že som dovtedy netušil, čo Brnenský drak je. Hanbím sa. V podstate ide o krokodíla chrliaceho oheň. To som pochopil, keď som jedného takého videl vo vianočnom svetri. Netuším, ako tento symbol Brna vznikol.

Zatiaľ čo na Zelňáku hrali skôr rock, Svoboďákom sa niesla vianočná hudba. Taktiež sa tam dalo zakývať do Írska.

Atmosféra je v Brne skutočne príjemná a veľmi sme si to užili. Na ubytovanie nás vyhnala zima. Tam sme si zahrali hru, kde sme hádali, kto sme. Ak to budete hrať a budete chcieť niekomu poriadne zavariť, skúste mu určiť, nech háda, že je Kohútik jarabí. Mne sa to uhádnuť podarilo.

Na druhý deň ráno sme sa pobalili a vyrazili do ulíc.

Najskôr sme zašli na výborné raňajky do podniku Cafe Podnebi (na fotku som zabudol) a odtiaľ sme sa vybrali hore na Špilberk (áno, aj tu som na fotku zabudol). Potom sme sa už len motali trhmi a užívali si atmosféru, kým sme sa nevydali vlakom naspäť domov.

A vo vlaku to začalo. Mierne bolesti hrdla. Na druhý deň horúčka. Ak ste hádali, tak áno, chytil som Covid. Už asi štvrtýkrát. Ale už je to fajn, momentálne sa už cítim ako-tak v pohode, mám len nádchu. Zbrzdilo to síce môj lov za darčekmi, ale ešte nič nie je stratené. Dávajte si na seba pozor, hlavne v tomto predvianočnom zhone.

Vianočné trhy v Brne aj tento rok hodnotím veľmi pozitívne, ale rozhodne ich nevyvyšujem nad ostatné, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Hlavne si toto obdobie dobrého jedla, pitia a času stráveného s blízkymi užime.

Majte sa krásne a čítame sa nabudúce.

Prvá svieca adventného venca na záver