Nie, toto nie sú predsavzatia. Len nenaplnené predstavy...
Zdravím všetkých tých, čo sa tento rok neboja plánovať!
Hovorí sa, že tvoj rok je taký, aký si ho urobíš. A je to pravda. Vždy je na výber: buď budeme sedieť, fňukať a nadávať na veci, ktoré aj tak neovplyvníme, alebo z toho plesnivého citróna vytlačíme, čo sa dá. #penicilín
Nie, nebudem tu písať také veci, že sa budem viac učiť, budem sa viac hýbať, alebo budem piť menej alkohol. Myslím si, že v súčasnosti sa učím tak, ako je potrebné, hýbem sa primerane a alkoholu pijem málo, čo si možno zmenu zaslúži. V každom prípade som sa snažil stanoviť si ciele také, ktoré sa dajú prispôsobiť súčasnej situácii.
Stať sa inžinierom
Toto je cieľ, ktorý by som chcel splniť najviac zo všetkých. A bolo by už načase. Toľko rokov štúdia by som už rád uzavrel titulom, ktorý síce neviem, či mi na niečo bude, ale už potrebujem dať za touto životnou etapou bodku. Bolo to super, ale nič netrvá večne, ani moja vôľa učiť sa. Väčšina mojich známych hovorí: “Však počkaj, ty ešte skončíš s profesorským titulom.” Nič síce nie je nemožné a nemalo by sa hovoriť “nikdy”, ale svoju budúcnosť určite nevidím v školstve a vede. Po tom všetkom by ma ale mrzelo, keby sa mi nepodarilo zložiť štátne záverečné skúšky. Ani nie tak kvôli tomu titulu, ale kvôli všetkej tej energii, stresu a neustálemu boju. Rok 2021 bude posledný.
Nájsť si prácu
Tento bod vlastne súvisí, tak trochu, s predošlým. Nie, že by človek nutne potreboval titul k tomu, aby si našiel dobrú prácu, ale lepšie ozdobí životopis, než kecy o tom, že som dochvíľny, brutálne zodpovedný, rýchlo sa učím a rád pracujem v tíme. Netuším, aké to bude s trhom práce a áno, mám obavy z vlastnej budúcnosti, no budem hľadať a dúfať, že sa nejaká spoločnosť ulakomí na mojej maličkosti. Inak ma uvidíte sedieť na chodníku s prázdnym papierovým pohárom, ktorý by bol mojím jediným spoločníkom. Žartujem, ešte je tu mamahotel.
Presťahovať sa a cestovať
V živote väčšiny ľudí príde moment, kedy si uvedomia, že už proste nechcú bývať doma. Ja to už viem dávno a vyslovene som miloval život na internáte. Teraz to akosi nejde. Na to, aby som sa mohol odsťahovať najskôr potrebujem peniaze, ktoré mi zabezpečí bod dva, ktorý nadväzuje na bod jeden. Ale to som odbočil. Mojím cieľom je osamostatniť sa. Znova. S Anhale plánujeme, že by sme začali bývať spolu nejaký čas. Začalo to ako milé plánovanie, rozdelenie úloh, fantazírovanie, ako bude všetko zariadené a podobne. Ale postupom času sa reč zvrtla na pranky, ponožky na kľučkách a spoločný youtube kanál, čo už začína byť desivé. Dúfam, že sa tešíš na prdenie do rytmu. Na to som nezabudol.
Druhou túžbou je cestovanie. Aj napriek tomu, ako to je, verím, že sa bude dať cestovať aspoň medzi okresmi, aby som mohol navštíviť tuzemské krásy, ktoré som ešte nemal možnosť vidieť. Samozrejme, rád by som navštívil aj iné krajiny, ale predpokladám, že tento rok sa bezpečne cestovať ešte nebude dať. Posledné, čo by som chcel je šíriť nákazu. Hlavne medzi blízkymi.
Čítať knihy
Moja obľúbená kratochvíľa, bola počas štúdia a ostatných povinností veľmi obmedzená. Navyše patrím k tým smoliarom, ktorí čítajú pomaly. Za minulý rok som prečítal len tri knihy, čo je až žalostné. Tento rok som si nastavil hranicu, aby som ich prečítal aspoň desať. Viem, že to nie je veľa a niektorí prečítajú desať za týždeň, ale to by som nedal. Snažím sa mať ciele primerané mojim schopnostiam. Booktuber, ani bookstagramer zo mňa, zrejme, nikdy nebude.
Zariadiť, aby Herb zostal nažive ďalší rok
Som asi tak dobrý v staraní sa o rastliny, ako vo vymýšľaní mien pre ne. Nachádzate sa na blogu človeka, ktorému uschol aj kaktus a uschol by aj druhý, keby ho mama občas nepoliala. Už mi ho aj odcudzila a presunula ho do kuchyne. Asi si ho nezaslúžim. Ale! Jedného krásne dňa v roku 2018 som sa kdesi na internetoch dočítal, že je dobré mať v miestnosti, v ktorej sa spí, nejakú rastlinu. Medzi odporúčaniami bol aj Svokrin jazyk, pretože vraj funguje ako prírodný filter a filtruje toxické látky z nábytku. A tak mi moja milovaná sestra kúpila na narodeniny toho istého roka Herba. Zatiaľ odoláva ťažkým podmienkam spolužitia so mnou a dokonca pekne vyrástol. Držme mu všetci palce.
Naučiť sa korčuľovať na ľade
Tohto cieľa sa nikdy nezbavím. Pomaly sa stáva mojím maskotom. Akýmsi výsmechom, že mi to stále nejde a tak skoro zrejme ani nepôjde. Hádam koncom tohto roka otvoria zimné štadióny pre verejnosť, nech sa znovu môžem snažiť nerozbiť si hubu.
A čo vy? Aké máte ciele? Čo nové by ste chceli tento rok skúsiť? Prajem všetkým veľa šťastia, úspechov a hlavne zdravia do nového roka. Čítame sa nabudúce.
 |
| Zasnežená krajina na záver |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára