Knihy, nehoda, štrnganie kľúčmi a zábava

Tak a dáme si prehľad

Zdravím všetkých sokolov!

Konečne (!) mám nový notebook a konečne môžem prispievať na tento blog, upravovať fotky, pozerať filmy, seriály, pokračovať v práci na bakalárke a na projekte do školy, ktorý musím odovzdať, inak nebudem pripustený ku skúške a tým pádom ani k štátniciam.

Minulý týždeň oficiálne skončilo ono utrpenie v podobe nekonečných hodín vysedávania a tvárenia sa, že počúvam, čo sa mi snažia natlačiť do hlavy posledným cvičením z Marketingu. Posledné cvičenie na bakalárskom stupni. Už stačí len prejsť skúškami, dokončiť a odovzdať bakalárku a úspešne zdolať štátnu bakalársku skúšku. Musím povedať, že v celom tom opare zdesenia pred tým, čo ma čaká sa nachádza aj lúč tešenia sa z konca a možného úspechu. Rozhodne mám v pláne pokračovať ďalej a umárať sa ďalšími rokmi, kvôli trom písmenkám, ale myslím si, že by si to mal každý aspoň skúsiť. Ja som to skoro neskúsil a určite by som to ľutoval. Preto tí z vás, čo máte možnosť ísť na vysokú, choďte. Je jedno ak vyletíte po prvom semestri, aspoň to vyskúšajte.

Trocha kultúry

Po tom, čo som do ďalšej sezóny zavesil svoje korčule na klinec, som ten stratený čas využil a viac som čítal, dokonca som si zašiel aj na film. Znie to akoby som bol dôchodca, ktorý sem-tam niekam zájde. No s jedným takým som sa nepriamo zoznámil.

Hendrik Groen, nech už je to fiktívna postava, či autor sám, na to, že má osemdesiattri rokov a zo začiatku je trochu ufrflaný, mal skvelý nápad písať si denník s tým, že sa nebude sťažovať, čo sa mu nakoniec vyplatilo a jeho život sa v mnohom zmenil k lepšiemu. Veľmi pekne spracované a autentické. Akoby to bol naozajstný denník o každodennom živote v domove dôchodcov, čo možno naozaj je. Ak sa niekedy dožijem dôchodku chcel by som byť ako on.

Aby som ostal pri knihách s Benzénom sme využili zvyšky, čo ostali po Valentínskej akcii Martinusu: Knižné rande naslepo. Inými slovami, mali sme na výber z kníh bez toho, aby sme videli ich obálky, či názvy. Jediné, čo sme vedeli bola indícia, o čom asi kniha bude a cena.

Keďže ma bavia srandy tohto druhu som naozaj rád, že som investoval do tejto, mne sympatickej, akcie. Najmä kvôli výsledku.

Je pravda, že Edgar Allan Poe je jedným z autorov, ktorého knihy často lákajú moje nenásytné oči, takže Zlatý skarabeus prišiel priamo do rany. Veľkou zábavou bola Benzénova reakcia, keď si rozbalil svoj Dopis pro mnou ženu. Ešte zábavnejšia bola, keď zistil, že je jedno na ktorej strane knihu otvorí, na každej nájde aspoň jeden vulgarizmus. Vraj knihu ešte stále číta.

Náraz a štrnganie kľúčmi

Na našej ceste do predposledného školského víkendu sa nám s Halloween stala nehoda. Pred nami išla v aute akási pania a pred ňou sa v protismere rútil magor predbiehajúci kamióny. Pania musela zabrzdiť, aby magor nenarazil do nej a my... No povedzme to tak, že sme riešili školné na budúci rok, ktoré som hľadal na internete, na chvíľu som zdvihol zrak a zbadal som rýchle sa približujúce auto. Mal som úplne identický pocit, ako keď som bol dieťa a s otcom sme boli na prvej jazde na Autodrome. Samozrejme, že nás dostal šok po náraze, no našťastie sa nič vážne nestalo. Ja som vyviazol, len bolesťou šije a Halloween skončila so zafixovaným chrbtom a golierom. Našťastie pania, do ktorej sme narazili bola celkom milá a dalo sa s ňou normálne dohodnúť. A čo magor? Ten si ufujazdil a dodnes ani nevieme, kto to bol.

A to si Halloween kúpila toto auto dva týždne pred autonehodou.

Teraz z trochu iného súdka. V rovnaký deň ako sme prekonali autonehodu som sa so spolužiakmi zúčastnil svojho prvého verejného protestu. Keďže nás pani profesorka (zakladá si na tomto oslovení, oslovte ju inak a môžete si hľadať inú školu) nechcela pustiť o toľko skôr z vyučovania, nemohli sme sa zúčastniť začiatku. No za tú polhodinu sme si stihli zaštrngať kľúčmi a posvietiť smartfónmi pri znení štátnej hymny. Síce to bolo krátko, no bol to zážitok. Takmer som nestihol autobus domov.

Veľký obed, pivo a film

Ako som spomínal, minulý týždeň sa nám oficiálne skočila výučba. Po poslednom cviku sme sa niektorí spolužiaci pobrali zajesť ho parádnym vysokokalorickým obedom. Dovtedy som nejedol žiadny burger príborom, no tentokrát sa inak nedalo. Mimochodom, vrelo odporúčam batátové hranolčeky.

Po výdatnom obede som sa s Jasmine pobral do nákupného centra zabiť čas. Jediné, čo sme kúpili bolo toto pre syna jej kamarátky.

No a potom prišiel Freud...
Možno si niektorí z vás ešte spomenú na Freuda zo starších príspevkov. Neviem už presne prečo, ale asi pol roka sme neboli v kontakte. Svoje stretnutie po dlhom čase sme oslávili skvelým pivom

a filmom Tomb Raider.

Keďže hru, podľa ktorej sa film natáčal som prešiel, môžem tvrdiť zhodný bol len námet, oblečenie Lary a zbrane.
Zdroj

Bol to naozaj dobrý večer plný zábavy. Ako dôkaz vám poskytnem Freudou podnikateľský nápad:

"Vymyslel som, ako pomôžem prirodzenému výberu. Začnem vyrábať cigarety s urániom pre tých, ktorí chcú skoncovať so životom. Budem ich predávať v drevenej škatuľke bez odpudivých obrázkov. Uránium zoženiem počas chemického týždňa v Lidl."

 No a ešte mi nakreslil akúsi múmiu z LOL-ka. Tí, čo to poznajú, pochopia. Použil vraj ceruzku na obočie z Anime show.

Všetko najlepšie, ja!

Týmto týždňom som sa stal opäť o rok starším. Napriek zopár šedivým vlasom sa stále považujem za mladého, čo si myslím, že je veľký úspech.
Nebudem sa tu chváliť s nejakými darmi. Spomeniem len prvého gratulanta s niekoľkodňovým predstihom - sestru. Tá totiž vtrhla do mojej izby so Svokriným jazykom. A teraz môj parapet zdobí najkrajšia rastlina v mojej izbe. A to nehovorím preto, že je jediná.

V práci sa oslavovalo tradične. Oslávenec doniesol koláče, čo by bolo super, keby deň predtým nemal kolega meniny a neotrávili sme sa cukrom už vtedy.

Cukrová párty nekončí!

Ale na druhú stranu, som aspoň dostal od kolegu jeden milión eur na papieri.

To by bolo asi všetko k veľkému prehľadu posledných udalostí. Budem sa snažiť polepšiť a prispievať častejšie, keď už mám aj na čom.

Zatiaľ sa majte a čítame sa nabudúce!

"Čo tam robí tá osmička?" na záver