Sziget festival 2016

Pretože články sa musia písať s dvojtýždňovým oneskorením...

Zdroj

Zdravím všetkých milovníkov medzinárodných festivalov!

Niekedy začiatkom prázdnin mi volala sesternica, že ešte nikdy nebola na žiadnom veľkom festivale, preto by rada šla na Sziget, či by som teda nešiel s ňou. A keďže mňa na akcie podobného typu netreba dlho prehovárať, rovno som súhlasil. Stačilo len kúpiť lístky a počkať do augusta.

Aká bola cesta?

Cesta do hlavného mesta Maďarska nebola vôbec dlhá, približne dve hodiny. Vlak, ktorým sme cestovali začínal svoju púť v Brne a končil práve v Budapešti na stanici Keleti. Preto sme počas cesty počuli prevažne anglicky hovoriacich spolucestujúcich. Hádali sme, že väčšina ide určite práve na Sziget, čo sa nám potvrdilo, pretože niektorých z nich sme tam naozaj stretli.

Len čo sme vystúpili, najedli sme sa v nákupnom centre, ktorého názov si už nepamätám a taxíkom sme si to namierili priamo na ostrov. No... teda... nie tak úplne. Taxikár nás síce vysadil blízko a vysvetľoval nám, že tadiaľ rovno, potom doľava a doprava a zas rovno a cez cestu a potom doprava... No keď sme išli rovno dostali sme sa k akejsi železničnej trati, kde sme zmätene čumeli na mapu rovnako, ako dav ľudí z rôznych krajín, ktorí sa tam tiež snažili dostať. No a tak sme sa pridali k zástupu, ktorý niekam smeroval, dúfajúc, že nás dovedie na festival. Nakoniec sme sa naozaj dostali pred brány ostrova.

Miesto, kde sme dostávali wristband

Vo štvrtok boli wristbandy takéto.
Fotka pri zábradlí proste musí byť.

A v pondelok boli takéto

Aké to bolo vo vnútri?

Po tom, čo sme prešli bránou a dostali wristbandy, mohli sme prejsť ďalej po moste, kde nás vítali pozdravy v rôznych jazykoch.

Počasie nebolo až také skvelé, mysleli sme, že bude pršať, no v pondelok bolo príjemne teplo

Za mostom sme boli všetci prehľadaní. Nie príliš dôkladne. Pokojne by som mohol mať v batohu pod mikinou bombu a nikto by si to nevšimol. 

Potom sme dostali Sziget passport, ktorý slúžil na zorientovanie sa na ostrove.

V pondelok sme už mali všetky pečiatky z atrakcií.
Dobre, kecám.
Získali sme len jednu pečiatku a tento passport sme našli na zemi.

Ďalšou zastávkou bola táto zaujímavo vyzerajúca budova:

Tu sa prevádzali forinty na kartu Festipay, ktorou sa platilo v každom obchode v rámci festivalu. 

A to bolo všetko. Potom sme sa už mohli voľne pohybovať po ostrove ako sa nám zachcelo. Zistili sme, že je to poriadne bludisko. Keby sme nedostali passport, nenašli by sme snáď nič. Aj tak sme tam cez hodinu blúdili, kým sme sa zorientovali a mohli si aj čo-to pozrieť.

Farebné dáždniky, ktoré v noci slúžili ako svetlá.

V týchlo, všademožne rozmiestnených srandách sa dalo sedieť

Takto vyzeral hlavný stage, ešte predtým než sa na ňom začalo koncertovať

V pondelok sme sa prešli viac a narazili sme na:

Dreveného psa

Wannabe Coloseum

Veľkonočné vajcia

Tu sme oddychovali. Keď nás už nohy boleli.

Teta: Už padá rosa.
Sesternica: Please tell Rosie, nech nepadá.

Aké tam boli atrakcie?

Okrem toho, že tam bolo cez 10 pódií sme tam našli Luminarium, ktoré sme navštívili ako prvé, cirkus, bungee jumping, akési divadlá, časti s umením, pláž a tak podobne.

Luminarium je vlastne len veľký nafukovací stan, ktorý zvnútra hrá rôznymi farbami. Po dvoch minútach, čo sme ho celý prešli sme si tam na zvyšných trinásť minút ľahli, ako aj všetci ostatní.

Ďalšia atrakcia, na ktorú sme sa vybrali bol cirkus. Takto to tam vyzeralo, keď sme len prišli a ešte nik nevystupoval:

Pódium pre vystúpenie tanečníkov s ohňom a žonglérov so šabľami.

A takto, keď sme prišli druhýkrát a už sa vystupovalo:

Pravdepodobne to nevidíte ale na pódiu je chlapík na unicykli a naňom sedí ďalší chlapík so šabľami

Po tom, ako sme uvideli kúsok z vystúpenia na unicykli, rozhodli sme sa, že sa pôjdeme pozrieť aj na vystúpenie v šapitó.

Dvaja na hrazde, dievča na tyči a amatérsky žonglér

Zo začiatku to bolo dobré. Páčilo sa mi ako dvojica vytvárala rôzne kúsky v takej výške a predsa nespadli. Potom prišiel žonglér, ktorému sem- tam padla kolka, ale snažil sa, aby to vyzeralo, že to tak má byť. No nakoniec poslednou babou trhalo všetkými smermi, štverala sa na tyč a zas sa spúšťala. Vyzeralo to, akoby požila nejakú omamnú látku a sama nevedela, čo vlastne stvára.

Aké tam bolo jedlo?

Naozaj všemožný výber od pizzy, hamburgerov a iného fastfoodu po thajské jedlo.

Po Luminariu sme sa vydali hľadať niečo na zjedenie. Ja som si dal len cestoviny so syrom. Zaujímavé však je, čo si dala sesternica...

Chickenburger väčší ako moja hlava

Na večeru a ďalší deň sme jedli pizzu...

Aké tam vlastne boli koncerty?

Koncertov tam bolo naozaj dosť. Prvý deň sme sa venovali skôr spoznávaniu ostrova a neskôr sme sa pripojili k sesternicinmu bratrancovi – ktorý tam bol na celý týždeň sám – a išli sme na koncert Parov Stelar. 

Takto blízko sa nám podarilo dostať

Po ich koncerte som sa obzrel. Sesternica s fotkou Rihanny na mikine, jej bratranec s tričkom s fotkou Rihanny, akýsi týpci oblečený ako banány s nápisom Rihanna. Bol som si skoro istý, že som tam bol jediný, kto nepočúva Rihannu.

Aby sme sa uchránili, pred rozpučením a udupaním, presunuli sme sa ďalej a už spomínanú Rihannu sme sledovali z diaľky. Dlhšie sme vyčkávali, kým "veľká hviezda" príde. Meškala polhodinu.

Ja: Ešte je len pol deviatej.

Sesternica: Však len teraz príde tá socka

No... ehm... Nie som špecialista na koncerty ani performer, ale myslím, že pustiť playback, odspievať tri slová z pesničky a potom sa sťažovať, že ľudia odchádzajú asi nie je celkom v poriadku. Ale niektorým sa to páčilo. Jeden týpek predo mnou tak veľmi chcel vidieť speváčku, že vytiahol ďalekohľad a sledoval pódium. Niekomu proste nestačí obrazovka.

V pondelok sme už celkom vedeli, čo sa kde nachádza a tak sme sa tam prechádzali a zastavili sme sa na kúsok koncertu The Neighbourhood, ktorý mali pod krytým pódiom.

No a večer to uzavrela Sia, ktorá mala tak zaujímavé predstavenie, že všetkých ostatných pekne upratala. Bolo to akoby ste sledovali videoklip hraný naživo. 

Počas jej koncertu sme tiež uvideli všelijaké indivíduá ako napr.: červeného power rangera, Deadpoola, Pikachuho...

Ja: Aha, pozlátený aziat.

Sesternica: A tam je muž s baretkou, čo vyzerá ako Picasso. Už som asi videla všetko.

Ako ste sa dostali domov?

Z jednej strany ostrova bolo parkovisko s taxíkmi. Problém bol akurát v tom, že rad bol snáď nekonečný a museli sme čakať asi dve hodiny, kým sme sa dostali k taxíku a mohli sa dopraviť na stanicu, kde sme ďalšiu hodinu čakali na vlak, ktorý nás odviezol domov.

Aby som to zhrnul...

Napriek tomu, že cez tie dva dni, ktoré sme boli, nehrali kapely a interpreti, ktorých počúvam ja, som si festival naozaj užil. Bolo to pre mňa niečo nové a ak sa budúci rok podarí, išiel by som znovu. Rozhodne odporúčam investovať do takého zážitku. 

Ešte jedno video zo Siinho koncertu na záver