Aký bol zvyšok leta?

V tomto príspevku sa objaví množstvo záberov zobrazujúcich jedlo. Boli ste varovaní.

Zdravím všetkých oneskorencov!

Áno, je to tak. Vrátil som sa. Je pravda, že som neprispieval do tohto skromného blogu nejaký ten čas a bolo toho dosť, čo sa udialo. Popravde som si už myslel, že sa sem ani nevrátim. Že nechám blog padnúť virtuálnym prachom ako všetky ostatné na cintoríne blogov, kde sa občas na nejaký spomenie, alebo úplne zabudne. Mňa však primäla jedna vec k uvedomeniu si, že mi to tu vlastne dosť chýba. Keď si náhodou oblejete počítač a náhodou vám prestane ísť a náhodou vám hrozí, že prídete o všetky súbory, lebo ste totálny blbec a nerobíte si zálohu, prídete na to, že vám isté veci začnú chýbať. Našťastie, súbory týkajúce sa blogu a fotografie rokov 2013-2016 sa mi podarilo zachrániť, no bohužiaľ tohtoročných mám len zopár. Ale dosť bolo smutných rečí, poďme sa vrhnúť na to, aké bolo leto, kým ešte nie je december. 

Čo sa teda dialo cez leto?

Ako môžete vidieť v zozname, Rock for People, kam som mal ísť s Princess sa nekonal. Prečo? Pretože sme si neskoro uvedomili, že lístky už nezoženieme. No zato mi o dva dni zavolala sesternica: "Ak nemáš plány na sobotu, poď s nami do Bojníc."A tak sme šli. Všetci sme tam šli kvôli ZOO a ešte viac kvôli Welcome summer, kde bol headlinerom Rytmus, no mňa lákali skôr Medial banana, Zoči voči a Iné kafe. Bohužiaľ, jediný zachránený záber z toho dňa je burger z reštaurácie Meridiana hneď vedľa festivalu. Ale bol naozaj výborný.

Po návšteve ZOO (kde som viac tie zvieratá ľutoval, ako obdivoval) sa k nám pridala aj Princess a tak sme si užili parádnu zábavu.

Hurá! Dali sme to!

Ďalším letným míľníkom bola chata na oslavu toho, že sme úspešne dobojovali aj druhý ročník vysokej školy. Bohužiaľ, ja som sa až tak tešiť nemohol. Ostávala mi totiž ešte posledná skúška a to hneď v pondelok po chate. Preto som sa rozhodol, že v sobotu odídem a v nedeľu sa budem ešte učiť. Aj vy vidíte tú naivitu? Samozrejme, že som sa neučil. Ale aj tak som to úspešne zdolal, preto sa môžem prehovárať, že stálo za to odísť skôr.
Môžem vám z toho víkendu ukázať jedine guláš. Priznávam, bol naozaj výborný. #huráďalšiejedlo

...a potom prišiel veľký deň...

Presne tak. Svadba. Spolužiačka sa rozhodla, že si zmení priezvisko a zaviaže sa na celý život. 

Ale pekne postupne...

Svadba sa konala neďaleko Žiliny a mali sme tam prísť štyria spolužiaci (plus jedna, ktorá tam už bola). Hneď prvý problém sa objavil, keď jedna zo spolužiačok ochorela. To by až taký veľký problém nebol, keby práve ona nemala u seba svadobný dar – veľký darčekový kôš. Poslala teda dar po autobusárovi do Trnavy. To bol jediný nápad, ako to vyriešiť. Ja so spolužiakom sme sa stretli v Trnave so spolužiačkou, už nahodenou do šiat, úspešne sme vyzdvihli košík a nasadli sme do auta. Spolužiačka nám pripravila občerstvenie na cestu. Boh jej žehnaj.

Už ostalo len dopraviť sa, ubytovať sa, prezliecť sa (aspoň nám dvom) a ísť na obrad.

Celkom som zabudol, ako také svadby vyzerajú. Pred touto som bol naposledy na nejakej, keď som mal asi jedenásť rokov a ani to si už nepamätám, kto si koho bral. No určite viem, že som nikdy nebol na obrade, ktorý by sa konal vonku.

Bolo to preto, že kostol rekonštrukruovali a myslím, že lepšie to načasovať nemohli. Obrad bol pekný a presne po gratuláciách ho ukončil dážď. Potom sme sa vrátili na ubytovanie, keďže na oficiálnu časť sme neboli pozvaní a okolo desiatej sme prišli do kultúrneho domu, kde sa rozprúdila zábava, alkohol a jedlo.

Čokoládová fontána nesmie chýbať!

Najväčším prekvapením bolo, keď nám nevesta prišla povedať, že "budeme mať nového spolužiaka." Tak máme v študijnej skupine naraz čerstvo vydatú a tehotnú...

Pamiatky, múzeá, most, orloj a ázijskí turisti...

Leto sme uzavreli rodinným výletom do hlavného mesta našich bratov – do Prahy. Počasie nám celkom prialo, dážď mám v obľube. Ale vážne, bolo to fajn, aj napriek miernemu nečasu. Videli sme:

Karlov most

Lennonovu stenu

Múzeum voskových figurín Madame Tussaud (odporúčam skôr Grévin)

Hard Rock Cafe

Výtopnu, kde vám nápoj privezie takýto vláčik

A mnohé iné vrátane Múzea čokolády, či Orloj.

Samozrejme, že bez jedla sa to nezaobíde a preto som vybral Pražské Trdlo. Čo je vlastne trdelník plnený pudingom (alebo zmrzlinou), šľahačkou a ovocím.

Pobyt v Prahe som si naozaj užil a rozhodne sa mienim vrátiť. Minimálne na nejaký ten festival.

Rozhodne leto 2017 patrilo k tým lepším a snáď o rok (a hlavne po štátniciach) bude ešte lepšie. To prajem sebe aj vám.

Čítame sa nabudúce!

Ujo Jobs z Prahy na záver