Ako efektívne využívať polaroid

To len my môžeme rozobrať fotku...

V rámci zachovania anonymity sú fotky s osobami prekryté

Zdravím všetkých bláznov!

Začal by som tým, ako som sa vlastne dostal k polaroidu. Na YouTube som narazil na playthrough od BirdyBoots na hru Life is Strange, ktorá má byť podobná story hra ako Until Dawn. Gameplay na ňu natáčal aj Zdochliakk. Tam sa mi zapáčilo, ako hlavná postava fotila práve takýmto fotoaparátom, tak som sa vydal pátrať po sieti. Medzi tými pekelne drahými fotoaparátmi, ktorých cena sa pohybovala okolo 1400€ a vyššie som našiel práve tento. Jeho cena už bola priatelná aj pre moju peňaženku.

V tomto odstavci vám prezradím, aký bol posledný víkend v škole. Keďže sme v piatok mali prevažne predmety, ktoré ovládam už od strednej, všetko naznačovalo, že bude poriadna nuda. To viete, musíte tam prísť, pretože vyučujúci robí prezenčku a prítomnosť na hodine vám pridá body k dobru na skúške. Pred poslednou hodinou, ktorá mala začať o 16. a končiť o 19. sme sa s niektorými spolužiakmi rozhodli takto: "Táto prezenčku nerobí, ja tam nepôjdem. Aj tak z tej prednášky nič nemám." A potom sa už len polovica pridala a všetci sme sa rozpŕchli do mesta. Niektorí išli domov, niektorí do kina a keďže som mal čas než mi príde spoj, tak sme sa so spolužiačkou rozhodli, že sa pôjdeme pozrieť do mesta. Spomínate si na spolužiačku, ktorá v tomto príspevku vysypala z kabely rôzne dobroty a ešte vás aj ponúkne? No, tak teda s ňou.

V meste sa prechádzali rôzne indivíduá s krikľavými parochňami, slnečnými okuliarmi a nafukovacím kolesom okolo pása a v rukách držali cedulu s nápisom Na pláž! V tom mi napadlo, že je vlastne 1. apríla! Ľutujem, že som ich neodfotil. Mám zdokumentované akurát toto:

Tiež nás zastavili dve baby, ktoré sú vraj v meste nové a hľadajú sochu Johna Lennona. Potom nám strčili do ruky lístok s nápisom 1. Apríl. Chlap oblečený ako ženská nám zas podal leták do Staromestskej čajovne, kam sme sa nakoniec rozhodli ísť. Atmosféra tam bola príjemná a celkom zvláštna. Dokonca aj žieňa za barom vyzeralo ako čarodejnica a okolo seba mala všelijaké dózy. Hralo tam prevažne reggae. Spolužiačka s dobrotami vyhlásila, že niečo pre mňa má a z kabely tentoraz vytiahla čokoládu a limetkovú vodku. "Všetko najlepšie!" 

Od týpka, ktorý vyzeral, že ani nevie, čo tam robí sme si objednali medové víno a vodnú s príchuťou koly.

Všimnite si za pultom slečnu "čarodejnicu"

Potom sme si už len skočili niečo zjesť a išli sme domov.

Včerajšok dopadol tak, že sme sa opäť polovica spolužiactva vykašlali na prvú prednášku (bola to tá istá, čo posledná v piatok) a prišli sme len na štyri hodiny angličtiny. 

Po škole sme sa s Wolverine dohodli, že pôjdeme von, keď prídem domov, vezmem aj polaroid a skúsime niečo odfotiť. Dopadlo to tak, že sme odfotili jedno #selfie, ktoré sa ale nepodarilo a tak mi napadla taká vec: "Zaujímalo by ma, ako to vyzerá zvnútra." Wolverine sa toho hneď chytila a začala fotku rozoberať. "Nemôžem uveriť, že rozoberám polaroidovú fotku." Išlo to dosť ťažko – čo je, mimochodom, záruka kvality – a keď sa nám to konečne podarilo, Wolverine mala ruky čierne od farby a tak sa snažila zamazať aj mňa. Zábavné bolo, keď sme sa fotku snažili zničiť úplne, aby sme ju mohli zahodiť, keďže sme na nej boli my. Wolverine zobrala kameň a snažila sa fotku doškriabať. Márne. Potom sa ju snažila prepichnúť o konár. Opäť úplne zbytočne. Nakoniec ju zabalila do obalu od vreckoviek a nechala si ju. Takto to vyzerá, keď čas trávia dve ryby. #pisces

Tento príspevok je hádam najdlhší, čo som zatiaľ napísal. Ak ste sa dočítali až sem, snáď sa vám páčil. Čítame sa nabudúce!

Držte sa!

#foodporn z piatka na záver