streda 2. marca 2016

Prečo všetci plačete?

Tento príspevok nie je mierený na konkrétne osoby

Zdroj

Zdravím všetkých užívateľov sociálnych sietí!

Dlho som sa vyhýbal písaniu tohto článku, pretože jeho dôležitosť by sa dala prirovnať k osemročnému dieťaťu vo volebnej miestnosti. Ale keďže tento blog čítajú zhruba štyria ľudia, za predpokladu, že je vonku slnečno, povedal som si, že ho predsa len napíšem. Myslím, že by ma raz aj tak dostihol.

Neviem, koľkí z vás používajú celkom úspešnú webovú lokalitu (nazval by som to inak, ale už poriadne neviem, čo to chce byť) tumblr., ale donedávna bola mojou obľúbenou. Zdieľal som na nej svoje názory, svoju obľúbenú hudbu, či seriály. Sama sa nazývala blogovacím systémom. Dnes už uvažujem, že si účet zruším. Čo sa teda stalo?

Blogovací systém, alebo sociálna sieť? I'm confused!

Ono je síce super, že si viete zvoliť a upraviť svoj layout stránky, ale to je v podstate nanič. Tí, čo vás followujú majú vaše nové príspevky na svojom dashboarde, kde vzhľad vášho "blogu" nevidia a tí, čo nemajú tumblr. o vás zväčša ani nezakopnú (nekupujte si platené vzhľady stránok, sú to vyhodené peniaze). Tým pádom je to podobné twitteru. Len s rozdielom, že twitter má obmedzený počet znakov, ale to je jedno, pretože vaše dlhé príspevky nikto nečíta, takže vám stačí napísať, čo ste večerali, nesmiete zabudnúť dodať, ako vám pritom bolo zle, a hneď ste populárni. 
Navyše sa tieto dve sociálne siete podobajú aj fukciou reblog/retweet. Ľudia, ktorí na svojej "stránke" majú len samé reblogy sa potom čudujú, keď odmietnem sledovanie. Ja nechcem čítať príspevok 23-ročného Michaela z Iowy, ktorý píše o tom, čo sa deje v Game of Thrones. Ja chcem čítať, čo si myslíte vy, aký je váš názor na dané veci, z čoho sa tešíte, čo radi robíte. Followujem predsa vás. Nekopírujte ostatných.

Ďalšou vecou je, že kedysi ste si nemohli písať normálne správy. Na to ste museli dotyčnému poslať fanmail, čo sa mi veľmi páčilo, pretože to bola varianta reálnej pošty (nemohli ste si pozrieť, čo ste písali vy, iba to, čo vám napísali iní, mohli ste si zvoliť typ virtuálneho papiera a písmo a dole v rohu ste boli dokonca podpísaní vašim užívateľským menom). Ale teraz? Teraz sa táto milá záležitosť zmenila na chat podobný tomu na Facebooku. Kvôli týmto veciam tumblr. nepovažujem za blogovací systém. Už nie.

Skládka depresie, potoky sĺz a veľká hora Klišé

Neviem, či som si to len skôr nevšimol, ale v poslednom čase (odkedy sledujem viac českých/slovenských užívateľov), sa na mojom dashboarde ukazujú samé príspevky typu: 
Čo je toto za život?  
Som totálne prepracovaná, ale idem ďalej, však čo, možno to neprežijem.
Príležitosti mi pretekajú pomedzi prsty, ale ja som lenivý, aby som s tým niečo robil.
Som sama, nikto ma nechce.
Rada sa kúpem vo vani, lebo nevidno moje slzy.
A potom je tu kategória typu Fotky rán po sebaubližovaní, sĺz tečúcich po tvári a tomu podobné. 
Tým pádom sa z obyčajnej stránky na zdieľanie názorov a obľúbených vecí stalo pohrebisko nádejí, snov, ambícií a optimizmu. Mne samému sa chce zomrieť, keď čítam tie pesimistické žvásty hodné návštevy psychiatra. Netvrdím, že nie je dobré uľaviť si od problémov takýmto spôsobom, ale život má aj svetlé stránky. Nie je všetko len čierne.

Týmto príspevkom som sa práve vyfarbil ako užívateľ každej dostupnej sociálnej siete. Nie, nie je to tak. Každopádne jediné, prečo ešte na tumblr. som, sú asi traja ľudia a vrcholne umelecké fotky a gify špičkových fotografov a umelcov. Ja sám už nič neprispievam. Rozhodol som sa, že bude lepšie vyjadrovať sa tu na blogu - v úložisku mojich myšlienok a zážitkov.

Tak... to by bolo snáď všetko z mojich sťažností. Idem spáchať poobednú siestu.

Držte sa!

Fotka "To vyzerá ako krv!" na záver

8 komentárov:

  1. V prvom rade, ďakujem za tvoj blog, chalanov bloggerov je naozaj málo a budem to tu s radosťou čítať!
    Čo sa týka tumblr, kedy si som na ňom dosť ulietavala, ešte za čias, keď to tam nefungovalo ako fb (to tam fakt pridali chat?) a reblogovala som si obrázky alebo posty, ktoré ma zaujali .. :) Ale časom to opadlo, hoci ešte párkrát som sa tam ešte vrátila, vždy po mesiaci - dvoch nastala moja neaktivia. Ale kedysi to tam bolo fakt super..

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To skôr ja ďakujem za to, že si sem zavítala a našla si si sympatie :)
      Ja som tiež tumblr. zbožňoval. Keď sa niečo prihodilo (či už dobré, či zlé), našlo si to svoje miesto práve tam. Reblogy som použil len, keď ma niečo fakt veľmi ohúrilo, alebo sa to tam proste hodilo. Teraz sa veľmi neoplatí, byť tam, keď všetci smútia a navzájom si to reblogujú. Veľká škoda. Ale zas na druhú stranu ma to postrčilo k zmene vzhľadu tu na blogu a k pokračovaniu písania príspevkov, za čo som veľmi rád. (Bohužiaľ áno, pridali tam chat. Už to proste nie je to, čo to bývalo.)

      Odstrániť
  2. Ještě minulý měsíc, než jsem se přesunula z blogu.cz na blogspot, jsem o opravdu přemýšlela, že bych zkusila tumbrl. Rozmyslela jsem si to hned, co jsem našla přesně to, co ty píšeš. Určo to muselo být předtím fajn. Teda alespoň podle toho, co jsem si tu přečetla. No, jiné to už taky nebude. Dneska to funguje tak, že každá změna přispěje spíš k tomu horšímu.

    Fotka "To vyzerá ako krv!" je super. Neodolatelná. A věř tomu, že máš právě nového pravidelného čtenáře.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Keď som si v auguste zakladal tento blog, rozmýšľal som, či ho založiť tu alebo práve na blog.cz. Blogspot ponúka pohodlnejšie úpravy a viac možností, tak som si vybral túto cestu napriek tomu, že na blog.cz sa (podľa môjho názoru) dá skôr zviditeľniť. Ale to som teraz dosť odbočil. Tumblr. bol predtým skvelý, len škoda, že je teraz taký, aký je. Nuž, ľudia si ho tak vytvorili a očividne im to aj vyhovuje. Prečo sa len všetky tieto populárne stránky musia po sebe opičiť? Väčšina má modré logo, len v inom odtieni. Keď jedna niečo vymyslí, o pár mesiacov to majú aj ostatné.

      Ďakujem, ďakujem, ďakujem ^^ Dúfam, že ťa to tu bude baviť :)

      Odstrániť
  3. Z toho, čo čítam, vidím, že tumblr veru nezodpovedá tvojim potrebám :D Ja na ňom ešte stále aktívne oxidujem, dokonca mám dva blogy, jeden špecializovaný, kde vytváram aj vlastné príspevky, a druhý je len také úložisko vtipných vecí :D
    Každopádne, musím s tebou súhlasiť, že ťažko povedať, či ide o blogovací systém alebo sociosieť, je to taký hybrid, ale asi sa prikláňam k tej druhej možnosti. Blog by mal mať funkčný systém komentovania - reblogy tento účel spĺňajú len veľmi otravne :D

    Mimochodom, vrátim sa k tým tvojím lievancom, o ktorých si vravel v ktoromsi článku... Dostala som na ne vtedy takú chuť, že v priebehu pár dní som sa ich naučila robiť a odvtedy si ich robím takmer stále -_- Takže ti pekne ďakujem :D (sama neviem, či som chcela znieť sarkasticky alebo nie :D )

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Bohužiaľ už fakt nie a je to škoda :/ Ale je fajn, že ty sa stále držíš a tumblr. ti teda vyhovuje aj naďalej :D
      Kedysi sa dalo reagovať na príspevky, teraz to už ale fakt ostalo len cez tie otravné reblogy, čo mi len zahltia stránku :D Pripadá mi to zbytočné, keď človek nemôže normálne reagovať :D #sociosieť

      No výborne! Ja som odvtedy lievance nerobil, ale je fajn vedieť, že som niekoho "nakazil" takou dobrotou :D Takže: Nemáš za čo! (tiež neviem, či to chce byť sarkazmus, alebo nie :D )

      Odstrániť
  4. Som tu oficiálne nová takže môžem byť ten piaty čitateľ, však?
    Ja používam tumblr aktívne už štyri roky. Stále ma baví a prešla som si tam už všeličím, keďže ja sama som sa veľmi za tie roky zmenila. Je to pre mňa skôr niečo ako online zber inšpirácie, nápadov, pekných vecí, hudby etc. Na blogspot píšem všetky hlbšie vnútorné pocity a iné idey, ktoré sa objavia v mojej hlave, a hlavne píšem po slovensky. Na tumblr píšem všetko v angličtine, pokiaľ sa teda nejako vyjadrujem (väčšinou tam vyjadrujem len svoje pocity zo seriálov a filmov). Často však len reblogujem a tagujem aby sa mi to nestratilo. Je to akoby som si zbierala a ukladala obľúbené reálne veci do krabíc a potom ich odkladala na povalu. Ak si na nich spomeniem, viem kde ich nájsť. Často tam tiež nachádzam stratenú motiváciu do života, aby som toľko neprokrastinovala a sťažovala sa. Funny, lebo tumblr je sám o sebe stelesnená prokrastinácia. Hmm toť vsio čo som dnes chcela vyjadriť k tumblr. Jaa sa vrátim!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Si tu viac než vítaná TAMI.
      Používaš tumblr. o rok dlhšie ako ja. Chcel som ho mať na blogovanie, takže v tomto smere pre mňa nie je dostačujúci. Keby chcem mať úložisko svojich obľúbených vecí, na ktoré natrafím, myslím, že by to bolo užitočné. Takže s tebou v tomto súhlasím.
      Dík za názor a rád ťa tu opäť uvidím!

      Odstrániť