Klokan s dáždnikom je väčší ako Sydney, alebo prepínáky po zápise na vysokú školu

Napísal by som tento príspevok ešte večer, no stihol som akurát upraviť fotky, tak to nevyšlo.

Včera sme mali so Smokeyim (nie nehúli, ale vyzerá tak, preto tá prezývka) dlhý deň. Konal sa zápis na vysoké školy. Obaja máme školu v jednom meste a navyše oproti sebe, preto sme sa odviezli spoločne.

Samozrejme, ja by som nebol sám sebou, keby nestihnem zablúdiť priamo v budove školy. Aj to len kvôli tomu, že som sa rozhodol nasledovať jednu peknú blondínku, od ktorej som započul, že aj ona ide na zápis, no keď sme dorazili na miesto, zistil som, že ona patrí do úplne inej fakulty. Výborne! Musel som sa teda vrátiť na informácie a popýtať sa na cestu, k správnej miestnosti. Nakoniec som sa dozvedel, že zápis mojej fakulty sa konal v inej budove. Ešte lepšie! Proste ja...

V miestnosti, kde sa konal zápis bolo celkom málo ľudí. Došlo mi, že všetci sme externisti. Vyplnili sme si formuláre a potom sme si museli vystáť rad na posledné administratívne záležitosti. Úžasné bolo, že do miestnosti púšťali budúcich študentov po jednom a ja som stál v rade ako predposledný. I'm so lucky!

Čakanie trvalo asi tri štvrtiny hodiny a to bolo všetko. Celý šťastný, že som skončil som volal Smokeyimu. Bez odpovede. Zrejme teda ešte neskončil, preto som sa išiel motať po nákupnom centre.

Po dvoch hodinách bezcieľneho blúdenia - poväčšine v kníhkupectve nad beletriou v angličtine - som sa rozhodol hľadať pripojenie na internet s čučoriedkovo-malinovým čajom, keď v tom mi zavolal Smokey. "Ešte stále čakám. Volajú si nás po mene a moje meno je štvrté od konca." Podotýkam, že on sa hlásil na denné štúdium, takže tam bolo dvakrát toľko ľudí. Nakoniec som išiel za ním do školy a čakal tam s ním. Stále lepšie než bezcieľne blúdiť ako stratená duša.

Konečne sme dočkali vyslobodenia a zašli na obed. Pardon, nefotím si jedlo na Instagram, takže som zabudol spraviť fotku tej úžasnej minikuracej kozy s kopčekom ryže. Ja sa polepším.

 Zavolal som ešte Fyzika. Kým sme naňho čakali, sedeli sme v nákupnom centre s kávou na lavičke vedľa detskej mapy sveta.
Smokeymu odrazu preplo a začal mapu komentovať. Musím sa s vami podeliť o perly jeho hlášok, z ktorých som mal problém aj dýchať kvôli smiechu:

Koloseum je na Slovensku. Aké zaujímavé.
Tam na východe Afriky sa žirafa pári so zebrou.
V Austrálii žije jediný klokan s dáždnikom. A navyše je väčší ako Sydney
Predstav si, toto nás v škole neučili, ale na západe Spojených štátov je nejaký kôň.
A Karkulka si jazdí v kabriolete do Mexika na tortilu.
Kaddáfi asi presťahoval pyramídy z Egypta do Lýbie.
Nikdy som si nevšimol, že sa Šikmá veža opiera od Koloseum.

To ako sme sa potom len poflakovali už nie je zaujímavé. ALE! Po tom, čo sme nastúpili do autobusu domov a po tom, čo autobus prešiel do susedného mesta a zastavil na zastávke, Smokey povedal: Tu vystúpime.
Ja: Prečo?
Smokey: Musím čúrať.
Mali ste vidieť môj výraz v tvári, keď som ho už len videl ako sa ženie cez uličku k východu. Ja sám by som sa rád videl.

Tak si predstavte, že sme asi hodinu čakali na tejto zastávke na ďalší spoj. Super deň, čo myslíte?